Prečo obete často veria, že atak (psychické násilie) sa nezopakuje a dávajú násilníkovi znova šancu?
Je to najmä z dôvodu, že obeť nerozumie náročnosti problému a situácii, v ktorej sa nachádza. Podlieha zmätenosti, ktorú v nej spôsobil tyran a jej nedostatočné sebavedomie. Správanie tyrana je tak nelogické a nepochopiteľné, že ho ospravedlňuje a sama v sebe si zdôvodňuje jeho správanie. Obeť, keďže trpí, má tendenciu pozerať sa do minulosti skreslene a snaží sa vytesniť zo svojej psychiky všetky traumy prežité pri tyranovi.
Čiže jej už chýba nadhľad?
Nie je schopná sa zamerať objektívne, posúdiť, čo skutočne prežila a zreálniť si tieto zážitky, aby mohla vidieť pravdu. Obeť je v tomto zmätenom stave a pod tlakom toho čo zažila, vyčerpaná. O to viac extrémna je jej túžba po harmónii a citovom harmonickom živote a to ju núti veriť aj keď má pochybnosti. Takže táto túžba ich vedie k tomu, že trpia slepou vierou. Keďže obeť trpí taktiež menejcennosťou, vo svojom tyranovi vlastne vidí záchrancu.
To znamená, že sa stáva závislá od tyrana?
Áno, stáva sa závislou v slepej viere. Túto slepú vieru spôsobuje aj to, že obeť nechce prijímať zodpovednosť za svoj život, túži po niekom kto ju bude viesť. A tejto nádeje sa nechce vzdať. Kým obeť nepríde na to, kým je a kým nie je, je schopná donekonečna živiť v sebe nádej na zmenu. Samozrejme takéto správanie sa obete vlastne podporuje tyranove správanie.
Je vôbec možné, aby sa tyran zmenil, má na to kapacitu?
Samozrejme, som si istá, že zmeniť sa môže, no v každom prípade je potrebné, aby si uvedomil a prijal zodpovednosť za svoj život a to sa stáva vo veľmi málo prípadoch. Väčšinou po ťažkých životných skúsenostiach. Nesmieme však opomenúť, že aj tyran trpí a k progresu, posunu a pochopeniu mu je najväčšou zábranou strach z úprimnosti pred sebou samým a strach zo zlyhania.
Na čo si treba dať pozor, keď sa rozhodneme odísť od tyrana?
Na vyrovnanosť a správnosť svojich krokov, ktoré by mali byť podporované odbornou pomocou alebo aspoň pomocou niekoho blízkeho, ktorý má na situáciu objektívny názor a vie nám poskytnúť ochranu a zázemie na určitý čas. V každom prípade by si mala obeť plne uvedomovať svoju rolu a spoluzodpovednosť za daný stav, pretože to ju ochráni pred ďalším „vyčínaním“ tyrana a znova upadnutím do toho istého kruhu, z ktorého sa snaží vyjsť. Tým bude chránená pred všetkými možnými technikami a praktikami, ktoré môžu nastať zo strany tyrana. Nebude náchylná ku predstieranej krotkosti tyrana a ani ju nezastraší svojou zlobou, vyhrážkami a vydieraním.
Kedy je čas na odchod od tyrana?
V každom prípade obeť si plne musí uvedomovať v akej príťažlivosti vo funkciách obeť – tyran sa nachádza. Najvhodnejší čas pre obeť je ten, keď si je plne schopná pripustiť pravdu, je odhodlaná prevziať zodpovednosť za svoj život a zamerať sa na progres vo svojom osobnom živote. Je odhodlaná vyrovnať sa s minulosťou, so svojím detstvom a uvedomiť si vlastné hodnoty. Keď je obeť schopná si uvedomiť, že bez obete zmizne aj tyran.
A čo má robiť žena, ktorá na to nemá silu?
Či je správne, aby obeť odišla aj v čase, keď na to nemá silu? Áno, je to správne, aby odišla aj, keď silu necíti, pretože pri tyranovi bude tú silu strácať a nikdy ju nenadobúdať. Keďže som spomenula priťahovanie sa, tak aj v tomto ohľade vidieť vzájomnú príťažlivosť. Obeť má silu, len o nej nevie, naopak tyran silu nemá a predstiera ju. Obeť si musí uvedomiť, že nie je sama aj keď je veľmi šokovaná, frustrovaná a zdrvená. Mala by si uvedomiť, že človek sa cíti sám len dovtedy, kým nepožiada o pomoc. Obeť by sa nemala zameriavať na to prečo sa to stalo, ale dať si otázku: Ako nedopustiť, aby sa táto skúsenosť zopakovala?
Na koho sa môžu obrátiť ženy, ktorých psychicky týrajú partneri?
Je veľa psychoterapeutických poradní, terapeutov, poradcov, koučov venujúcich sa tejto problematike. Osobne som za to, aby obeť vždy vyhľadala odbornú pomoc, aby sa mohla vymaniť zo svojej minulosti, uvedomiť si plne svoju prítomnosť a vedieť postupnými krokmi budovať svoju budúcnosť. Aby našla pomoc, ako sa bez nenávisti voči tyranovi a sebe vyrovnať s tým, čo prežila. Stať sa sama sebou a plne si uvedomiť, kým som a kým nie som. Tu by som rada spomenula, že psychickými tyranmi nemusia byť iba muži, a že z obete sa môžu stať tyrani a z tyranov obete. Toto je večný kolobeh kruhu, ktorého jedinou úlohou je upozorňovať nás, a je len na nás, v akej miere tvrdosti zážitkov nás bude život učiť o našich skutočných hodnotách a schopnostiach, ako samého seba prijať, vážiť si a milovať takého akým vo svojej pravej podstate sme.