Od hladovky k prejedaniu
Prejedanie predstavuje pre ľudský organizmus záťaž. Žalúdok je limitovaný objemom. V prípade, že sme hladní, dostaneme do neho viac jedla ako by sme mali. Problém je totiž v tom, že žalúdok nevysiela ihneď pri konzumácii potravy do mozgu signál, že je plný. Mozog na zaregistrovanie tohto stavu potrebuje niekoľko desiatok minút. Zatiaľ ho však často zaplníme jedlom navyše. „Prejedanie je pre telo šok, a to napríklad, keď celý deň nejeme a potom prídeme domov a na večer zjeme všetko čo vidíme. Ak telo pravidelne nedostáva svoju potrebnú dávku živín, prestane fungovať a môžeme si privodiť takýmto spôsobom života veľmi často aj zdravotné ťažkosti ako napríklad žalúdočné vredy, problémy s trávením, nadváhu a mnoho ďalších,“ hovorí pre Pravdu odborníčka na výživu známa z portálu nedietuj.sk Jana Rybárová.
Kritický čas „napchávania“ je večer
Väčšina ľudí reaguje na prejedenie náhlymi a drastickými diétami či očistnými kúrami. Pocity viny či nevoľnosť ich ženie k tomu, aby vynechali všetky potrebné živiny na niekoľko hodín či po celý deň. Aj v tomto prípade platí, že žiaden extrém nie je dobrý. „Ak už takáto situácia nastane, určite neodporúčam robiť si výčitky a ísť na drastickú hladovku či očistu, lebo to by nás opäť priviedlo k tomu, že sa večer prejeme. Ak celý deň nejeme a večer sa prejeme, tak naše telo toľko jedla nestihne spracovať do rána, a preto nie sme ani počas dňa hladní a vydržíme opäť do večera,“ hovorí nutričná poradkyňa.
Ako si poradiť s vlčím hladom?
Tento začarovaný kruh dokáže prelomiť len pravidelné stravovanie a stopnutie nezmyselných diét. V prvom rade sa upúšťa od hladovania počas dňa. Namieste teda nie je prílišné škrtenie kalórií ani vynechávanie dôležitých makroživín ako napríklad bielkoviny, tuky a sacharidy. Väčšina diét je pritom založená práve na obmedzovaní alebo vynechávaní sacharidov (cukrov), čo spôsobuje, že nás vo večerných hodinách alebo v noci prepadne vlčí hlad. Odborníčka na výživu radí, že zmeny životného štýlu je treba robiť postupne a najmä opatrne. „Všetky zmeny, ktoré chceme vo svojom živote spraviť, treba robiť postupne. A výnimkou nie je ani zmena stravovania a životného štýlu. Je dobre si nastaviť nielen jeden veľký cieľ, ale viacero malých, ktorými sa dostaneme k tomu veľkému. Pretože, ak by sme chceli robiť všetky zmeny hneď a naraz, tak to väčšinou nevyjde a človek je frustrovaný a stráca motiváciu pracovať sám na sebe. Radšej treba ísť krok za krokom k hlavnému cieľu, pretože takto to je trvalo udržateľné a aj dosiahnuteľné,“ uzatvára Jana Rybárová.