Klinická psychologička Mária Humeníková upozorňuje, že tzv. snaha rozdať sa často končí dlhodobým ignorovaním ostatných zložiek života, v dôsledku čoho narastá vnútorne napätie a začínajú sa prejavovať známky psychického a fyzického vyčerpania. Podľa jej slov netreba zabúdať na kvalitný spánok, pohyb, udržiavanie dobrých vzťahov či každodennú dávku humoru.
„Vyhorievanie je proces. Naozaj súvisí s dlhodobým preťažovaním organizmu a neschopnosťou regenerovať svoje sily. Má svoje fázy a obvykle na ich začiatku je priam idealistické nadšenie, nadmerné pracovné nasadenie, sklon ‚rozdať sa‘, dlhodobé nadčasy, potreba robiť tak veľa, ako sa len dá a podobne,“ vysvetlila odborníčka. Medzi varovné signály hroziaceho vyhorenia podľa jej slov patrí nárast nervozity, zhoršenie vzťahov s ostatnými, strata chuti pracovať, mechanické vykonávanie úloh či čoraz väčšia výbušnosť.
Odborníčka odporúča nehorieť priveľmi, ale žiť vyvážene. „Dôležitý je oddych, dostatok spánku, pohyb, ale aj rozvíjanie medziľudských vzťahov či pestovanie záujmov. Počas celého života je dôležité nachádzať si čas na činnosti, ktoré nám robia radosť. Niektorí športujú, iní chodia do prírody, záhradkárčia, maľujú, venujú sa ručným prácam, varia s vášňou či sa aj v zrelom veku učia nové jazyky,“ spresnila s tým, že netreba zabúdať ani na humor a snažiť sa ho vnášať do každodenných situácií.
Psychologička zdôrazňuje, že je dôležité nájsť zlatú strednú cestu, pretože aj nuda, monotónnosť a stereotypy môžu byť z dlhodobého hľadiska nebezpečné. „Ako jednotlivci sa líšime v množstve a variabilite podnetov, ktoré pre spokojný život potrebujeme. Niekto obľubuje dynamiku a časté zmeny, iný zase pokojnejšie, predvídateľnejšie podmienky. Nuda aj príliš vysoká záťaž sú extrémami, a ak sú dlhodobé, od spomínanej zlatej strednej cesty sa priveľmi vzďaľujú,“ vysvetlila.