Ako by sme mohli definovať hnev?
Hnev je pocit, emócia, ktorú môžeme definovať ako vnútornú biopsychickú reakciu človeka na vonkajšiu udalosť. Sám osebe nie je nebezpečný. Nebezpečným môže byť to, ako naň človek reaguje. Patrí medzi základné emócie človeka, rovnako ako radosť, smútok a strach.
Z čoho vychádza?
Keďže hnev je vnútornou biopsychickou reakciou jedinca na vonkajšiu udalosť, vychádza z mozgu, ktorý udalosť interpretuje v kontexte udalosti z minulosti a vyšle telu signál, aby vyprodukovalo patričnú chemickú látku. Uvoľnená látka vytvorí fyziologický vzruch, ktorý mozog vníma ako konkrétny pocit, na základe ktorého zvolí patričné správanie človeka.
Ako sa odohráva táto voľba správania v konkrétnom človeku?
Voľba správania sa je v človeku veľmi komplexný proces, pretože závisí od skoordinovania všetkých informácií, ktoré boli zhromaždené počas interpretačného procesu, vrátane emocionálnej odozvy. Z toho dôvodu nejestvujú dvaja ľudia, ktorí by mali takú istú sadu možností, z ktorej by si mohli vyberať. Správaniu sa človek učí pozorovaním a imitovaním ľudí, ktorí sú počas jeho detstva preň dôležití. Neskôr si svoje prejavy človek upravuje na základe svojich získaných znalostí a skúseností.
Voči komu býva smerovaný hnev? A ako je to s touto emóciou, ak mieri voči samému sebe?
Bez ohľadu na to, aké správanie si človek zvolí, bude to mať vplyv na ľudí v jeho okolí. Budú musieť naň reagovať. Táto reakcia sa stáva udalosťou, na ktorú mozog opäť reaguje a cyklus reakcie na udalosť sa opakuje, a to aktívnym alebo pasívnym prejavom hnevu. Ak v momente prejavu nie je nik prítomný, reakcia prebehne v mysli danej osoby a ovplyvní jej prežívanie voči sebe samej.
Ako sa máme postaviť k hnevu?
Ak pochopíme tento dokola sa opakujúci proces, potom s hnevom môžeme jednať ako s každou inou emóciou. Platí zásada, že keď človek prežíva intenzívnu emóciu, pre jeho emocionálne zdravie je najvhodnejšie, keď ju vyjadrí. Má to pozitívne účinky, pretože danému jedincovi sa uľaví od zraňujúcej emócie a zároveň sa uňho rozvinie zmysluplnejší medziľudský vzťah.
Prečo je kľúčové vyjadrovať túto základnú ľudskú emóciu?
Vyjadrovanie hnevu je dôležité z dvoch dôvodov. V prvom prípade, hnev je pocit a zdieľanie pocitov vedie k pevnejším vzťahom. V druhom prípade vychádza z „teórie nádrže hnevu“, ktorá tvrdí, že ak človek nevyjadruje svoj hnev, bude ho nosiť so sebou a bude narastať zakaždým. Keď dôjde k hnevu, no ten zostane nevyjadrený, až napokon pretečie v podobe agresívneho, násilného výbuchu. Tým, že nádrž ventilujeme, tlak sa znižuje a násilie je odvrátené.
Ako sa teda vyrovnávať s týmito pocitmi?
S hnevom sa vyrovnávame tak, že sa učíme vnímať emócie, ktoré v nás vyvoláva, interpretovať hnev v kontexte pozitívneho sebahodnotenia a voliť primerané asertívne správanie. Hnev totiž nikdy nie je primárnou emóciou. Spôsobuje ho strach, ktorý sa v nás prejavuje ako tréma, úzkosť alebo neistota. Keď sa jedinec nedokáže vyhnúť situácii spôsobujúcej strach, jeho emócia sa mení na hnev, ktorý ho chráni pred daným predmetom, situáciou alebo osobou vyvolávajúcou strach. Vo vzťahu k strachu a úzkosti je hnev vždy sekundárnou emóciou. Počas prevencie učíme deti, že hnev potrebujeme vyjadrovať takým spôsobom, aby sme neškodili sebe, iným a neničili v dôsledku hnevu veci.
Ako súvisí so vznikom závislosti, respektíve uchyľujú sa ľudia pri jeho zvládaní k závislosti?
Ak vychádzame z biopsychickej definície hnevu a z teórie „nádrže hnevu“, je možné považovať hnev za jeden z faktorov prispievajúcich k závislosti, pretože ak jedinec nedokáže hnev vyjadrovať konštruktívne, ovplyvňuje to jeho sebahodnotu a vytvára vnútorné napätie, ktoré z dlhodobého hľadiska jedinec nedokáže niesť a prelaďuje ho spôsobom, ktorý vedie k závislosti, či už látkovej alebo nelátkovej. V tejto súvislosti odporúčam prečítať si o rôznych druhoch závislostí aj na našom webe www.zivotbezzavislosti.sk
Niektorí ľudia sa často domnievajú, že hnev môžeme vnímať ako emóciu, ktorú máme mimo kontroly. Ako to je?
Na základe skutočností uvedených o hneve nemožno súhlasiť, že hnev je emócia, ktorú človek nemôže kontrolovať. S hnevom sa potrebujeme naučiť jednať, a ak ho nezvládame, potrebujeme vyhľadať odbornú pomoc. Stará biblická múdrosť hovorí, že sa máme hnevať, ale pritom nehrešiť, to je nespôsobovať svojím hnevom zlo. Ďalším biblickým usmernením je, aby „slnko nezapadalo nad naším hnevom“, to je nemáme dovoliť hnevu, aby v nás pretrvával neriešený.
Ako naložiť s energiou, ktorá sa uvoľňuje pri hneve?
Hnev je silná emócia. Môžeme ju regulovať a odbúravať fyzickými aktivitami, no najlepšie ju môžeme využiť v rámci aktivít smerujúcich k odstráneniu príčin spôsobujúcich náš hnev.