Vypestovať u detí pozitívny vzťah k stravovacím návykom, ale aj pohybovým aktivitám, je nesporne jedným z najväčších benefitov do ich budúcnosti. V dnešnej dobe sa však o oboch oblastiach vedie pomerne rozsiahla diskusia. Aká je realita? Na túto tému si po dvoch rokoch v rámci prieskumu posvietil projekt zdravej výživy „Viem, čo zjem“.
Ako vyzerá BMI u detí?
Projekt „Viem, čo zjem“ realizoval prieskum o stravovacích návykoch detí už v roku 2017. Tentokrát si posvietil na niektoré zistenia po druhýkrát, aby zistil aktuálne zmeny, zároveň sa však zameral aj na novú oblasť, ako bol výpočet BMI u detí. Prieskum sa realizoval v januári tohto roku na vzorke 991 respondentov, ktorými boli rodičia detí vo veku 8 až 11 rokov. Podobný prieskum bol v rámci projektu „Viem, čo zjem“ realizovaný už v roku 2017. Cieľom tohto najnovšieho prieskumu bolo tentokrát zistiť nielen to, aké sú stravovacie návyky detí, ale aj to, aký je ich vplyv na narastajúcu obezitu pomocou výpočtu ich BMI.
Prognózy varujú pred narastajúcou obezitou. Ako sú na tom dnešné deti a čo u nich najviac prispieva k vzniku nadváhy?
Prieskum na základe odpovedí meral aj BMI, ktorého výpočet je u detí špecifický. Zistilo sa, že celkovo 18 % detí trpí nadváhou či dokonca až obezitou. Zvyšných 82 % detí malo BMI hodnoty v norme. Nadváhu majú hlavne deti zo západného Slovenska (22 %). Výnimkou bola len Bratislava, kde obezitou trpí 11 % detí.
Faktory detskej obezity
Čo má však podľa prieskumu najväčší vplyv na obezitu u detí? Medzi 3 hlavné faktory patria hlavne pohybové aktivity, pitie sladených nápojov a prekvapivo aj to, či dieťa obeduje v školskej jedálni. Deti, ktoré majú nadváhu menej často sa nielen viac hýbu, ale aj obedujú častejšie práve v školských jedálňach. Veľmi pozitívnym zistením je tak fakt, že až 80 % detí sa stravuje vždy v školskej jedálni. Prekvapivo sa v škole stravujú vo väčšej miere mladšie deti, ktorých rodičia majú vyšší príjem aj vzdelanie. Ukázalo sa tak, že nielen domáce, no vo veľkej miere aj školské prostredie hrá v otázke správneho stravovania dôležitú úlohu. Významným faktorom podieľajúcim sa na stravovacích návykoch detí je aj sociálny status ich rodičov. Deti rodičov s nižším príjmom a nižším vzdelaním totiž podľa prieskumu žijú menej zdravo. Vo väčšej miere sa však venujú pohybovým aktivitám mimo školy.
Konzumácia sladkostí klesá
Ako je to s konzumáciou nezdravých jedál u detí? Zistilo sa, že 67 % detí jedáva nezdravé jedlá 1 – 2 krát do týždňa. Veľmi pozitívnym zistením však je, že frekvencia konzumácie nezdravých jedál sa oproti roku 2017 mierne znižuje a každý deň po takýchto jedlách siahajú už len 2 % detí, najčastejšie rodičov s nižšími príjmami a vzdelaním.
Prieskum zamieril tento rok svoj hľadáčik aj na konzumáciu sladkostí. Celkom 44 % detí podľa neho jedáva sladkosti každý deň, 33 % ich má 3 – 4 krát do týždňa. Každý deň pritom jedia sladkosti viac mladšie deti v porovnaní s tými staršími. Pozitívne je, že až 71 % detí zje len 1 porciu sladkého denne, ak sladké daný deň konzumuje. Nečakaným zistením bol aj fakt, že aj keď deti s nadváhou častejšie konzumujú viac porcií sladkostí, nemá to podstatný vplyv na ich váhu a rozdiely sú len minimálne.
Aj napriek tomu, že pitie sladených nápojov je podľa prieskumu tretím najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim zvýšenú obezitu detí, v porovnaní s rokom 2017 prináša pozitívne zistenia. Pravdou je, že 24 % detí síce pije sladené nápoje každý deň, no v porovnaní s rokom 2017 narástol podiel detí, ktoré ich nepijú vôbec z 8 % až na 15 %. Popularitu nesladených nápojov potvrdzuje aj zvýšený podiel detí, ktoré ich pijú najčastejšie (54 %) a tiež podiel detí, ktoré sladené nápoje nepijú vôbec (18 %). Prieskum si bližšie posvietil aj na to, či naše deti holdujú energetickým nápojom. Tie na základe zistení pije 2,5 % detí, zvyšok ich nepije vôbec.
Frekvencia pohybu? Športujú čoraz menej
Prieskum sledoval aj to, ako často sa deti venujú pohybovým aktivitám mimo školy. V tomto prípade však zistenia neboli až také pozitívne. Napriek tomu, že väčšina detí sa venuje pohybovým aktivitám minimálne 1 – 2 krát do týždňa, frekvencia pohybu u detí aj tak klesá. Pohyb sa pritom ukazuje ako najvýznamnejší faktor pri prevencii obezity u detí. Len 19 % detí má pohybové mimoškolské aktivity každý deň, čo je až o 10 % menej ako to bolo v roku 2017. Viac informácií o projekte je dostupných na internetovej stránke www.viemcozjem.sk.