Prečo sa pri strese priberá aj do tváre?

Kortizol sa považuje za hlavný stresový hormón. Vylučuje sa do tela pri vysokej fyzickej i psychickej záťaži a pripravuje nás na boj alebo útek. I napriek tomu, že sa spája najmä s negatívnymi dôsledkami pre ľudský organizmus, má aj svoje výhody. Vedci tvrdia, že nízke hodnoty kortizolu sú zdravé, pretože tento hormón má na telo silné protizápalové účinky a zabezpečuje optimálne fungovanie telesných orgánov. Naopak, jeho nadbytok vedie k zdravotným komplikáciám a tiež k prírastku na hmotnosti.

„Keď sa telo dostane do stresovej situácie, reaguje uvoľňovaním hormónov vrátane kortizolu. Zvyšuje sa hladina cukru v krvi, čo môže viesť k nárastu hmotnosti, najmä okolo brucha a tváre,“ hovorí odborník na výživu Bonnie Balk. Ako tvrdí pre portál eatthis.com, pri strese majú ľudia tendenciu konzumovať viac sladkých a mastných jedlách. Nadbytočné sacharidy a tuky sa tak rýchlo ukladajú do podkožného tkaniva.

Nepriatelia káva a cukor?

Podľa štúdie časopisu Psychosomatic Medicine sekréciu kortizolu zvyšuje kofeín, a to aj u ľudí, ktorí subjektívne nepociťujú stres. Kofeín, ktorý pôsobí stimulačne a nachádza sa v káve či energetických nápojoch zvyšuje krvný tlak, podráždenosť a nervozitu. Riešením pri zmierňovaní negatívneho pôsobenia kofeínu je jeho obmedzenie na minimum, a to na približne dve šálky denne.

Podobné stresové účinky majú tiež potraviny bohaté na jednoduché cukry, chemické prísady a konzervačné látky. Podľa Bonnieho Balka jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť vysokým hladinám kortizolu, stresu a prírastku na hmotnosti je zníženie príjmu najmä jednoduchých cukrov. Zdrojom týchto cukrov sú biely chlieb, koláče, cukríky a sladené nápoje. K potravinám, ktoré potláčajú stres patria celozrnné potraviny, obilniny, zemiaky, kukurica, hrach, ovocie, zelenina a mliečne výrobky.

Takto pôsobí alkohol

I keď sa môže zdať, že alkohol pôsobí na ľudský organizmus upokojujúco, neplatí to v súvislosti s utlmovaním kortizolu. Opak je pravdou. Podľa nedávnej štúdie muži, ktorí si dopriali hoc len jeden pohár alkoholického nápoja týždenne, zaznamenali zvýšenie hladiny kortizolu o 3 %. Nebezpečenstvo alkoholu spočíva v tom, že v kombinácii s depresívnou náladou sa zvyšuje aj úroveň stresu. Pravidelné popíjanie tak dlhodobo narúša spánok. Nekvalitný nočný odpočinok vedie k vyvolaniu ďalšieho stresu.

Cvičenie áno, no nie na doraz

Pri snahe o znižovanie kortizolu niekedy postačia jednoduché riešenia. Často pomôže aj pitie dostatočného množstva vody. Štúdia, ktorá sledovala vplyv dehydratácie na mladých futbalistoch zistila, že tento stav zvyšuje kortizol aj stres. Okrem zabezpečenia dostatočného množstva vody pomáha pri znižovaní stresu aj pravidelná konzumácia jedla. Vynechávanie raňajok či obeda spôsobí problémy s vylučovaním cukru do krvi. Výsledkom je zvýšené napätie, nervozita a nepríjemné pocity stresu.

Odborníci preto odporúčajú dodržiavať pravidelný harmonogram stravovania, pričom medzi jednotlivými jedlami by mali byť tri až štyri hodiny. Stres do veľkej miery „lieči“ aj pravidelný pohyb. Neplatí to však vo všetkých prípadoch. Ak je fyzická aktivita náročná po dobu 15 – 20 minút, telo sa bráni uvoľňovaním hormónu kortizolu. Vedci odporúčajú znížiť intenzitu cvičenia a zapojiť do tréningového plánu silový tréning, jogu, pilates a chôdzu.