Japonská strava je bohatá na slabé estrogény a chudobná na nasýtené tuky, predlžuje život a chráni pred chorobami. Je to zásluhou sóje, edamame, čo sú nezrelé sójové bôby, a tofu, ktoré plnia ochrannú funkciu, ale aj potravín rastlinného pôvodu, ktoré sú bohaté na vlákninu. Píše o tom taliansky denník La Repubblica.
Pokrmy sa „slabými“ estrogénmi a s minimom nasýtených tukov – tieto charakteristiky môžu vysvetliť, ako môže japonská strava konkurovať v prevencii toľkých chorôb strave stredomorskej, ktorá bola vždy považovaná za najzdravšiu. Tí, ktorí jedia stredomorskú stravu, sa v priemere dožijú 79 rokov. U japonskej stravy to je dokonca 85 rokov. A skutočne, najstaršou osobou na svete je 116-ročná Japonka Kane Tanaka. Máme teda zmeniť spôsob stravovania a zvyknúť si jesť po japonsky?
Pokiaľ ide o zníženie rizika vzniku niektorých chorôb, môžeme pozorovať, že oba spôsoby stravovania, japonský i stredomorský, sú na tom prakticky rovnako. Napríklad riziko mŕtvice sa u stredomorskej stravy znižuje o 25 percent a pri japonskej o 22 percent. U rakoviny je riziko vzniku tejto choroby u stredomorskej stravy o 35 percent nižšia a u japonskej o 27 percent. Pri Parkinsonovej chorobe je riziko vzniku u stredomorskej stravy o 46 percent nižšie a u japonskej o 50 percent.
Pozornosť ale vzbudzuje aj nižší výskyt rakoviny prostaty u Japoncov. Japonská strava bohatá na sóju totiž vedie k tomu, že pri trávení vzniká v črevách látka, ktorá je schopná blokovať mužský hormón dihydrotestosterón (DHT). Ten hrá úlohu pri hypertrofii prostaty a vzniku nádoru. V roku 2014 boli obe stravy, teda japonská aj stredomorská, pridané na zoznam nehmotného dedičstva UNESCO. Aký je medzi nimi rozdiel?
„Z klinického hľadiska je japonská strava účinná pri prevencii z dvoch dôvodov. Predovšetkým je bohatá na také potraviny, ako je tofu, edamame či sójové klíčky, pre ktoré sú charakteristické slabé estrogény, teda látky prírodného pôvodu so slabou estrogénovou aktivitou. Ak od detstva prijímame jedlá so slabými estrogénmi, pôsobí to ako ochrana pred rakovinou prostaty. Po druhé je veľmi chudobná na nasýtené tuky, ktoré organizmu škodia, pretože zvyšujú cholesterol, ktorého vysoká hladina môže vyvolávať komplikácie kardiovaskulárneho typu,“ uvádza doktor Andrea Tubaro z rímskej univerzity La Sapienza.
Japonská strava je zdravá tiež preto, že obsahuje potraviny rastlinného pôvodu, rovnako ako jedlá stredomorské. „Prítomnosť vlákniny, mastných kyselín mononenasýtených a polynenasýtených, minerálnych solí a vysokého množstva antioxidantov dodávajú organizmu ochranu pred zápalovými procesmi a pred bunkovým starnutím. Hrajú tiež zásadnú úlohu pri prevencii metabolických chronických chorôb, cukrovky a rakoviny, vrátane rakoviny prostaty,“ uvádza Silvia Migliacciová, expertka na výživu a generálna tajomníčka Talianskej spoločnosti pre vedeckú výživu.
To, čo robí obe stravy zdravými, je to, že ide o tradičné pokrmy v úzkom spojení s kultúrou, surovinami a stravovacími návykmi obyvateľov, zdôrazňuje Tubaro. A keby Taliani začali jesť po japonsky, mohli by sa tešiť rovnakým výhodám?
„Nie, pretože japonská strava nie je vlastná talianskemu genetickému dedičstvu, ktoré určuje reakciu každého jednotlivca na výživu. Medzi oboma typmi stravy sú ale mnohé podobnosti: napríklad obe spočívajú na potravinách pôsobiacich proti zápalom, ako sú ryby, ovocie, strukoviny a zelenina,“ zdôrazňuje Marco Silano z operatívnej jednotky pre výživu a zdravie pri Najvyššom ústave pre zdravie.