Hlad verzus pocit sýtosti
Ghrelín a leptín sú najznámejšie látky z endokrinnej sústavy, ktoré ovplyvňujú mozog, žalúdok, črevá a ďalšie telesné orgány pri príjme stravy. Podľa dietologičky z laboratória na Mount Sinai Hannah Kittrellovej ide o takzvané „hormóny hladu a sýtosti“, ktoré reagujú na rôzne časti tela a majú výrazný vplyv na telesnú hmotnosť, chuť do jedla a rovnako reagujú aj na energetickú nerovnováhu. Ghrelín je tiež hormón nazvaný v angličtine „I'm hungry“, teda Som hladný. Vytvára sa v žalúdku a signalizuje mozgu, že telo potrebuje prijať viac potravín bohatých na cukor. Naproti tomu stojí leptín, ktorý produkuje tukové tkanivo, pričom do mozgu vysiela impulz súvisiaci s pocitom sýtosti. V ideálnom prípade obidva hormóny fungujú v symbióze. „U zdravého jedinca leptín a ghrelín spolupracujú na udržiavaní energetickej rovnováhy a hmotnosti,“ hovorí Kittrellová.
Problémy u obéznych a cukrovkárov
Táto rovnováha sa však stráca najmä u ľudí, ktorých trápi cukrovka a obezita. V tomto prípade dochádza k vytváraniu rezistencie na inzulín, čím sa vyvinie odolnosť aj voči pôsobeniu spomínaných dvoch protikladných hormónov. Rezistencia na leptín znamená, že ľudské telo ho produkuje stále, bez ohľadu na to, či je alebo nie je hladné. Ak teda organizmus nedokáže správne reagovať na leptín, mozog nedostáva správu o tom, že energetické zásoby sú už v skutočnosti plné. Výsledkom tejto reakcie je typické prejedanie sa, prírastok na hmotnosti a vznik obezity. V danom prípade platí staré známe, že všetko so všetkým súvisí. Viac leptínu vedie k vyšším hladinám inzulínu, ktorý štiepi cukor a ten zase stimuluje uvoľňovanie ghrelínu. Posledný uvedený hormón potom informuje mozog o tom, aby hľadal jedlo, a to i napriek tomu, že v tele je k dispozícii dostatok „paliva“.
Pomôže správne načasovanie jedla
Najlepším spôsobom ako udržať tieto hormóny na uzde, je pravidelná konzumácia potravín. Okrem toho sa uprednostňuje aj takzvaný prerušovaný pôst, čo znamená, že na strave si pochutnávame len počas krátkeho časového úseku, pričom zvyšok dňa sa ponecháva pôstu. Naopak, najviac škody a hormonálnu nerovnováhu spôsobuje vynechávanie raňajok, čo vyvoláva vlčí hlad v neskorých večerných hodinách a v noci. Štúdia z univerzity v Penningtone zistila, že najúčinnejšie je rozdelenie troch jedál do časového úseku medzi 8:00 hod. a 20:00 hod. Ďalšou možnosťou je konzumácia rovnakého množstva a rovnakého druhu potravín medzi 8:00 hod. a 2:00 hod. Spomínané nastavenie stravovacieho režimu prispieva k regulácii hormónu ghrelínu a zníženiu chuti do jedla.
Viac kíl, ak spíte pod 6 hodín
Viaceré vedecké výskumy sa zhodli na tom, že nedostatok spánku sa podpisuje na vylučovaní hormónu hladu (ghrelín) a zvyšovaní hormónu sýtosti (leptín). Nočný odpočinok pod hranicou šiestich hodín je hlavným dôvodom nerovnováhy týchto dvoch látok. Naopak, spánok v rozmedzí siedmich až ôsmich hodín pomáha pri regulácii pocitov nasýtenia, hladu, čo sa neskôr prejaví v regulácii telesnej hmotnosti. Telesnú váhu však pomáha upravovať nielen plnohodnotný spánok, ale aj príjem dostatočného množstva vlákniny. Vedci tvrdia, že strava s vysokým obsahom vlákniny a proteínov potláča tvorbu ghrelínu a tým aj chuť do jedla. Tento účinok sa podarí dosiahnuť pri pravidelnej konzumácii vlákniny s viac ako piatimi gramami vlákniny na jednu porciu jedla. Jedálny lístok je preto vhodné dopĺňať o strukoviny, sóju, ovocie, zeleninu, orechy a semená rastlín.