Ženy ovládajú „multitasking“
Žehlenie, pranie, varenie a popri tom dozeranie na deti. V modernom ponímaní sa schopnosť robiť viacero aktivít súčasne označuje pojmom „multitasking“. Muži majú opačný problém, venovanie sa dvom starostiam súčasne je pre nich často nemysliteľné. Viac činností v rovnakom čase si u žien vyžaduje zapájanie väčšej časti mozgu než je to v prípade pánov. Vedci sa domnievajú, že stresovanie mozgu sa musí logicky odraziť vo väčšej potrebe nočného odpočinku. Podľa štúdie, na ktorú sa odvolávajú, si ľudia s väčšou mentálnou aktivitou vyžadujú omnoho viac spánku ako napríklad fyzicky pracujúci ľudia. Štúdia zároveň upozorňuje, že väčšina oslovených žien trpí nedostatkom spánku. V ostatných prípadoch sa dámy sťažovali na nekvalitný a prerušovaný spánok.
Menej spánku, viac vrások
Okrem spomínaných faktorov kvalitu nočného odpočinku ovplyvňujú aj tehotenstvo, menopauza, či stres doma a v práci. Odborníci zo spomínanej univerzity sa zhodujú, že tehotenstvo spôsobuje insomniu najmä u žien z dôvodu vyššej hmotnosti a polohy dieťaťa. Pohodu v noci narúšajú počas klimaktéria návaly tepla súvisiace s hormonálnymi zmenami. Problémy v rodine a na pracovisku môžu viesť k vážnejším poruchám spánku. Štúdia Duke University, ktorú viedol klinický psychológ Michael Breus presviedča, že strata spánku má úlohu pri rôznych zdravotných problémoch. Ďalšia štúdia sa zamerala na spánkovú depriváciu a kvalitu pokožky. Nedostatok spánku sa podľa týchto výskumov podpisuje pod urýchlenie starnutia pokožky, ale tiež spôsobuje ochorenia srdca, psychiatrické problémy, či mŕtvicu.
Koľko ženy a koľko muži?
Zatiaľ čo manuálne pracujúcim mužom postačuje aj šesť hodín spánku, spodná hranica odpočívania v noci by u žien nemala klesnúť pod hranicu siedmich hodín. Vedci z Duke University sú presvedčení, že kvalitný spánok závisí od celkovej pohody a zdravotného stavu. Jeho ovplyvňovanie liekmi by malo byť vyslovene pod dohľadom lekárov a len v krajných prípadoch. Väčšinou postačí takzvaný správny manažment spánku, v ktorom si treba určiť približne rovnakú hodinu zaspávania a vstávania každý deň. V priebehu niekoľkých týždňov sa z tejto rutiny stane zvyk a spánok si ľudské telo bude vyžadovať každý deň v rovnakom čase. Pomôcť proti nespavosti môže aj ľahké cvičenie, pričom k ideálnej forme aktivity patrí joga alebo krátka prechádzka. V neposlednom rade spánkový rytmus vylepší aj obmedzenie pitia kávy a kofeínových nápojov. Posledný dúšok kávy by sme si mali dopriať 4 – 8 hodín pred uložením sa na odpočinok.