Povedomie o nej je zatiaľ nízke, dokonca sa ešte nenachádza ani v medzinárodnej klasifikácii psychických chorôb. Tanorexiu, nazývanú aj tanoholismus či bronzománia, však americkí vedci študujú od začiatku tohto tisícročia, napísal francúzsky týždenník L'Express.
Joel Hillhouse z Východotennesseeskej štátnej univerzity tanorexiu dokonca prirovnáva k závislosti na heroíne. Vypočítava podobné príznaky: túžba opaľovať sa už od rána, potreba rastúcich dávok, úzkosť v prípade, že nie je možné sa opaľovať, pocity viny a podráždenosť voči poznámkam okolia. Túto chorobu je ťažké odhaliť, pretože opálenie hodnotí spoločnosť kladne. „Byť opálený v kolektíve znamená, že sme sa vrátili z dovolenky, že sme si pre seba urobili čas,“ uvádza psychiater a adiktolog Dan Vele.
Päťdesiatsedemročná Françoise spomína, ako mala nepotlačiteľnú potrebu dobre vyzerať. „Cieľom mojej dovolenky bolo čo najviac sa opáliť. Večery som trávila tým, že som obdivovala svoje opálenie a ukazovala ho rodine,“ hovorí.
Iní potrebujú byť opálení ako v lete, tak v zime. Keď dvadsaťdeväťročná Morgane vstúpila do solária prvýkrát, mala 20 rokov. "Chcela som vyzerať pekne na svadbu svojej sesternice, ktorá sa za niekoľko dní vydávala. Našla som v tom zaľúbenie. Chodila som do solária v zime pravidelne a tiež pred letom, aby som sa na pláži rýchlejšie opálila. Je to tak trochu ako cigareta, vieme , že je to zlé, ale nedokážeme s tým prestať. Dnes idem do solária raz-dvakrát za zimu. Pretože mám svetlú pleť, hrozí mi väčšie nebezpečenstvo vzniku rakoviny, "hovorí.
Dermatológovia, Národná agentúra pre zdravotnú bezpečnosť a Lekárska akadémia žiadajú zákaz prístrojov slúžiacim k umelému opaľovaniu už roky. V roku 2014 zdôrazňovala akadémia zvýšené riziko opálenia. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje túto závislosť, je to, že vystavovanie organizmu ultrafialovým lúčom zvyšuje o 30 až 50 percent tvorbu beta-endorfínu, psychotropnej látky rovnakej povahy ako je morfín alebo heroín. „Prítomnosť tejto látky môže čiastočne vysvetľovať atraktívnosť slnečných lúčov,“ vysvetľuje vo svojej štúdii profesor a dermatológ David Fisher. Pokus realizovaný na myšiach umožnil identifikovať proces spájajúcej vystavovanie pokožky ultrafialovým lúčom so syntézou látky pôsobiacej na nervový systém, beta-endorfínu, ktorý vedie k reakciám pozorovaným pri podávaní opiátov, vrátane závislosti.
„Bola som na dovolenke v Montpellier. Nepoužívala som opaľovací krém: moja dovolenka trvala len sedem dní a ja sa chcela čo najviac opáliť. Po dvoch hodinách spánku na páliacom slnku som sa prebudila so začervenanou kožou. Bola som spálená a na niektorých miestach pokožka veľmi pálila. Mala som strach, že to na mne nechá stopy, "hovorí dvadsaťosemročná Mathilde. Nakoniec jej zostali len škvrny podobné fliačkom a niekoľko zón bez pigmentu. Mathilde sa každý rok radí s dermatológom. "Tričko a opaľovací krém s faktorom 50 sú nevyhnutnosťou. Moja pleť je od tej doby citlivejšie. Zašla som príliš ďaleko a teraz nesiem následky,“ hovorí.
Aby sa takýto človek zbavil závislosti od opaľovania, je potrebná terapia. Dôležité sú dôraznejšie preventívne kampane. Veľa sa hovorí o rakovine kože, ale zároveň treba prihliadať k početným poruchám, ktoré môžu spôsobiť závislosť na opaľovaní. Prvý krok urobili Brazília a Austrália: rozhodli sa zakázať solária.