Takto klamú mozog
K známym umelým sladidlám zaraďujeme aspartám, cyklamát, acesulfam K a sacharín. Súhrne sa označujú pojmom „éčka“ a svoje uplatnenie majú v zmrzlinách, žuvačkách, zákuskoch, koláčoch, ale aj kompótoch, v sterilizovanej zelenine i v nápojoch. Ich výhodou je nulový obsah kalórií. Na prvý pohľad sa môže zdať, že majú na ľudský organizmus pozitívny vplyv. Umelé sladidlá fungujú na šikovnom triku, ktorý spočíva v oklamaní mozgu. Ten nadobúda po požití takejto náhrady cukru pocit uspokojenia chuti na sladké. V tele sa však vďaka tomuto „klamstvu“ dejú iné, vážnejšie procesy.
Pankreas je v šoku
Skúsme si predstaviť, ako ľudské telo zareaguje na konzumáciu umelého sladidla. Nezabúdajme pritom, že žiadne z nich nemá kalórie. Pri prvom kontakte s touto látkou nadobudne mozog pocit uspokojenia. Obrazne povedané, poteší sa chuťou na sladké. O čosi horšie je to už pri druhotnej reakcii organizmu. Pankreas totiž čaká, že po skonzumovaní sladkej potraviny má uvoľniť do tela inzulín, ktorý štiepi cukor. K takejto reakcii však nedôjde, pretože v krvi nie je žiaden cukor. Následkom tohto pokusu na vlastnom tele dochádza k náhlemu poklesu cukru, teda hypoglykémii a uvoľňovaniu stresových hormónov, napríklad kortizolu, ktorý celý proces chudnutia výrazne brzdia.
Sacharín a aspartám
Sacharín má pôvod v 19. storočí a oproti cukru má takmer až päťstonásobne silnejšiu chuť. S obľubou ho využívajú cukrári na pečenie zákuskov, ďalej má svoje miesto pri konzervácii ovocia a zeleniny. Má výrazne horkú chuť, a preto sa mieša so sódou bikarbónou. Oceňujú ho najmä diabetici. Aspartám je „éčko“ s označením E951. Oproti sacharínu je relatívne mladým umelým sladidlom, nakoľko sa jeho história začala písať na konci dvadsiateho storočia. Používa sa ako súčasť kolových nápojov, sladkostí, či liekov. Na toto umelé sladidlo by si mali dávať pozor predovšetkým ľudia, ktorí trpia na fenylketonúriu. Pacienti s týmto ochorením nemôžu spracovávať fenylalanín. Ten sa následne zhromažďuje v ľudskom tele a poškodzuje mozgové a nervové funkcie.
Acesulfam K a stévia
Vznik rakoviny vraj pri prvom menovanom sladidle nehrozí. Vedci zistili, že je vhodnou náhradou cukru, pričom nespôsobuje vážne zdravotné problémy. Nakoľko si zachováva svoju štruktúru aj pri rôznych teplotách, využíva sa na výrobu zmrzliny, dezertov, pudingov, jogurtov, krémov, omáčok, ale aj rôznych druhov nápojov. Zatiaľ čo všetky predchádzajúce sladidlá sme zaraďovali do skupiny „umelé“, stévia patrí medzi prírodné sladidlá a rovnako svojim konzumentom sľubuje nulovú dávku kalórií. Stévia sa pýši obsahom vitamínov radu B, vitamínu C, antioxidantov (flavonoidy). Poteší aj ľudí, ktorí sa pasujú s výskytom zubného kazu, nakoľko má silné antibakteriálne účinky a používa sa aj pri výrobe zubných pást.
Ročne spotrebujeme takmer 1 kg sladidiel
Spotreba umelých sladidiel vo svete bola v roku 2003 na úrovni neuveriteľných 80-tisíc ton, v krajinách Európskej únie je toto číslo výrazne nižšie, približne 13-tisíc ton. Až 94 % celosvetovej spotreby náhradných sladidiel patril v roku 2001 sacharínu, nasledovali cyklamáty a aspartám. Podľa Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra informácie o spotrebe náhradných sladidiel na Slovensku sú pomerne ťažko dostupné. Za rok 2002 sa odhaduje spotreba na úrovni viac ako 4300 ton, čomu zodpovedá spotreba 0,8 kilogramu náhradných sladidiel na obyvateľa za rok. „V prognózach o budúcej spotrebe náhradných sladidiel sa čoraz častejšie uvažuje o postupnej reorganizácii a reštrukturalizácii sortimentu sladidiel za bezpečnejšie alternatívy najmä prírodnej povahy. V súčasnosti sa intenzívne rozširuje výroba a rastie spotreba v niektorých krajinách povolených sladidiel ako D-tagatóza, erytritol, steviozid a pod.,“ uvádza centrum na webe vup.sk. Vyvíjajú sa zároveň nové kombinácie náhradných sladidiel so zosilňovačmi sladkej chuti a modifikátormi potláčajúcimi pachute niektorých umelých sladidiel.
VIDEO: Chcete schudnúť? Je to na 80 percent o strave. Nejesť je najväčšia chyba!