Dajte to zo seba von
Zlosť, agresivita, hnev. Prejavy emócií, ktoré patria k bežnej súčasti života. Niektorí ľudia si s nimi dokážu hravo poradiť. Používajú pritom jednoduchý trik, o svojich negatívnych pocitoch rozprávajú, dávajú ich primerane najavo a nepotláčajú ich v sebe. Na opačnej strane však stoja tí, ktorí neukazujú emócie navonok takmer za žiadnych okolností. Nedávna štúdia sa zamerala na skúmanie hnevu a jeho vplyvu na zdravie človeka. Na základe výskumu vedci zistili, že ľudia, ktorí neventilujú pocity hnevu a napätia, majú až o 70 % vyššie riziko úmrtia na rakovinu oproti tým, ktorí paru vypúšťajú pravidelne. Pod vznik rakoviny sa, samozrejme, nepodpisuje len psychika a jej zvládanie. K rizikovým faktorom patria znečistené životné prostredie, fajčenie, nadmerná konzumácia alkoholu, nesprávne stravovanie, nedostatok pohybu a tiež genetické predpoklady.
Trápi nielen dušu
Hnev môžeme charakterizovať ako emocionálne napätie, ktoré sa prejavuje nielen na psychickej, ale aj fyzickej úrovni. Pokiaľ ho nevieme spracovať, alebo sa ho zbaviť športom, zábavou, či komunikáciou, nastáva celý rad ďalších problémov. Nahnevaný človek môže smerovať svoju agresivitu navonok, ale aj dovnútra. Potláčaný hnev narúša medziľudské, partnerské vzťahy a komplikuje zapadnutie do rôznych sociálnych skupín, najčastejšie však na pracovisku. Nahromadený hnev teda v konečnom dôsledku nezvyšuje iba riziko vzniku nádorových ochorení, ale priamo súvisí so vznikom vysokého krvného tlaku a kardiovaskulárnych ochorení. Podľa odborníkov sa nespracovaný hnev prejavuje vo viacerých fázach a často prehupne do obviňovania samého seba a sociálnej izolácie. Takýchto ľudí vnímame väčšinou, ako náladových, neprispôsobivých a mrzutých.
Chaos v tele
Hnev sa na fyzickej úrovni prejavuje najmä zníženou produkciou hormónu melatonínu, ktorý zodpovedá za kvalitný spánok a relaxáciu organizmu. Spomínaná látka má viacero ďalších oceňovaných vlastností, pričom jednou z nich je aj schopnosť potláčať vznik rakovinových buniek. Melatonín totiž zaraďujeme k silným antioxidantom, ktoré likvidujú voľné radikály v ľudskom tele. Počas hnevu sa do popredia dostáva iný hormón, adrenalín. Produkujú ho nadobličky a v zásade sa uvoľňuje počas silného stresu, ku ktorému napokon môžeme zaradiť aj hnev. Ak stres či hnev prerastajú do chronickej fázy, vyčerpávajú sa jednak zásoby melatonínu, ale aj adrenalínu, čo sa v konečnom dôsledku prejaví poškodením buniek.
Dopĺňajte tiež vitamíny
Vplyvom neúmerného napätia sa v ľudskom tele vyčerpávajú tiež zásoby niacínu (vitamín B3) a vitamínu C. Niacín má na starosti správny metabolizmus tukov, sacharidov a bielkovín, ale taktiež zabezpečuje fungovanie nervového a srdcovocievneho systému. Základnou úlohou vitamínu C je pôsobenie proti voľným radikálom, ktoré neutralizuje a chráni tak telesné bunky pred poškodením. Vitamín B3 si môžeme dopĺňať z arašidového masla, mastných rýb (losos, makrela), ale i zo strukovín či zemiakov. Ideálnym zdrojom vitamínu C sú všetky čerstvé druhy ovocia a zeleniny.