Vo Francúzsku nespavosť trápi 15 až 20 percent populácie, v deviatich percentách ide dokonca o ťažkú nespavosť. Či už ide o primárne alebo sekundárne prejavy, o nespavosť prechodnú alebo chronickú, treba vždy liečiť choroby, ktoré s ňou súvisia, ako sú depresie, syndróm spánkového apnoe alebo syndróm nepokojných nôh. Inak sa dostatočného a trvalého zlepšenia nedočkáte, varuje psychiatrička a expertka na spánok Sylvie Royantová-Parolová.
Čo to je nespavosť? „Ak vznikne, ide vždy o zmenu v správaní spáča vo vzťahu k spánku, o úzkosť pri zaspávaní a o procesy, pri ktorých sa aktivujú všetky systémy prebudení,“ upresňuje psychiatrička. Je to ono nabudenie spojené s niektorými spojmi centrálneho nervového systému v reakcii na stres, ktoré bránia ľahko zaspať, vedie k ľahkému spánku s častým nočným prebúdzaním.
Nespavosť má výrazný negatívny vplyv na každodenný život. Preto je treba ju liečiť. V posledných rokoch dávajú lekári prednosť kognitívno-behaviorálnym terapiám. Sú v liečbe nespavosti účinnejší ako lieky.
Ľudia, ktorí nemohli spať, oddávna hľadali látku, ktorá by im spánok navodila. Od 70. rokov minulého storočia však lekári pozorujú, že spánok získaný vďaka liekom nie je normálny. Je to spánok modifikovaný vo svojej štruktúre, väčšinou ľahší, často sprevádzaný prebudením, ktoré si pacient ani neuvedomuje. Pri dlhšom užívaní potom lieky neúčinkujú.
Vznikli nové psychoterapeutické prístupy, ktorých cieľom je usmerniť myšlienky a vieru nespavca vo vzťahu k spánku. Môžeme sa zúčastniť terapeutickej výchovy na internete: tím britských a austrálskych vedcov sa o to pokúsil na vzorke 1700 osôb a výsledky publikované vlani na jeseň boli pozitívne. Cieľom takejto liečby je zmeniť zvyky pacienta a posilniť psychologické mechanizmy spánku a obmedziť to, čo bráni homeostatickému tlaku na spánok, čiže prirodzenej únave a potrebe spánku. Keď človek nedokáže zaspať a jeho spánok je prerušovaný, používa stratégiu, ktorú považuje za účinnú, aby sa vyspal. Rozhodne sa chodiť spať skôr, v nedeľu alebo na dovolenke dlhšie spí v nádeji, že sa viac vyspí.
„Tu sa dostávame k paradoxu typickému pre nespavosť: človek trávi príliš veľa času v posteli a posilňuje tak mechanizmy nespavosti,“ hovorí Royantová-Parolová. Riešením je zmena správania: chodiť pravidelne v rovnakú hodinu spať a v rovnakú hodinu vstávať. Táto pravidelnosť je jedným z motorov spánku. Hodinu treba prispôsobiť tomu, či je človek ranné vtáča, alebo sova.
„Svetlo dáva signál našim vnútorným hodinám, preto je dôležité pobudnúť chvíľku vonku, najlepšie ráno. Pokiaľ ide o šport, je potrebné ho prevádzkovať v pravidelnej dobe a prirodzene dlho predtým, než ideme spať,“ uvádza Royantová-Parolová. Pozor ale, aby sme nemiešali ospalosť počas dňa so symptómami inej choroby ako nespavosti. „Denná nespavosť môže vznikať zo zlej kvality spánku, nedostatku spánku, ale môže tiež zodpovedať hypersomnii centrálneho pôvodu,“ hovorí expertka na vzácne formy nespavosti u detí profesorka Patricia Francová.