Denne toho skonzumujeme veľa, pre našu planétu to nie je zdravé a už neúnosné. A nielen to. Hrôzostrašné je, že produkujeme oveľa viac potravy, ako vôbec dokážeme skonzumovať. Preto vedci uverejnili už dnes výsledok rozsiahlej výskumnej práce. Planetary Health Diet sa ocitol v lekárskom časopise The Lancet.
Človek by mal denne jesť nasledovné:
13 g vajíčok
14 g červeného mäsa
28 g rýb
29 g kuracieho mäsa
50 g škrobovej zeleniny (napríklad zemiaky)
50 g orieškov
75 g strukovín
232 g obilnín (napríklad vo forme chleba)
250 g mliečnych produktov
500 g ovocia a zeleniny
Na tomto stravovaní je nezvyčajné, že berie do úvahy tri dôležité faktory. Životné prostredie, sýtosť a zdravie.
Ochrana životného prostredia
Tento plán vychádza zo skutočnosti, že zelenina sa pestuje trvalo udržateľným spôsobom a chov dobytka sa výrazne znižuje. Efekt redukovania chovu zvierat je okamžite viditeľný, napríklad pri nižšej spotrebe vody. Navyše, menej zvierat v podnikovom poľnohospodárstve produkuje aj menej skleníkových plynov.
Sýtosť
Toto stravovanie môže zachrániť cca 11 miliónov ľudí, ktorí každý rok zomierajú v dôsledku nedostatku potravy či nesprávnej stravy. Samozrejme, za predpokladu, že by sa tohto plánu držal celý svet, všetci by sme boli sýti.
Zdravie
Nesprávna strava je častokrát dôvodom chorôb ako srdcový infarkt alebo cukrovka. A aj keď každý zdravotný problém nemožno „zvaliť“ na stravu, riziká sa v dôsledku zdravého jedálnička preukázateľne znížili. Planetary Health Diet je systém, ktorý zahŕňa aj budúce zmeny svetovej populácie. V roku 2050 by malo podľa výskumníkov žiť na zemi 10 biliónov ľudí. Dnes nás je 7,53 miliárd a už teraz máme nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Je snáď jasné, že sa to samo od seba nezlepší, predovšetkým, keď nič nezmeníme.