Spánok je skvelou prevenciou
Na potlačenie únavy je v prvom rade potrebné dodržiavať konzistentné množstvo spánku. Nemusí ísť pritom o známych osem hodín nočného odpočinku. Dôležitá je v tomto prípade skôr kvalita, ako kvantita. Ideálny spánok má byť neprerušovaný a doplnený o fázy REM, počas ktorých dochádza k regenerácii organizmu. Pokiaľ je oddych počas noci prerušovaný a plytký, dostávame sa do takzvaného spánkového dlhu a ľudský organizmus si tento dlh vykryje iným spôsobom, napríklad únavou počas dňa.
Za všetko môže svetlo, hlavne to umelé
Antropológ David Samson sa domnieva, že spánkový rytmus ľudí vo vyspelých ekonomikách sa ďaleko vzdialil tým krajinám, ktoré nie sú poznačené prílišným vplyvom kapitalizmu. Naši predkovia sa podľa Samsona držali pevných rituálov, ktoré zahŕňali zaspávanie v čase, keď slnko zapadalo a vstávanie, pri jeho vychádzaní na oblohu. Posun nastal u našich predkov lovcov, ktorí začali používať oheň, a tak sa vplyvom „umelého“ svetla posunul spánok o čosi neskôr, do nočných hodín. Ďalší postup k neskoršiemu spánku, či skôr ponocovaniu nastal v dobe objavenia elektrického prúdu. V súčasnosti máme prístup k svetlu 24 hodín denne 7 dní v týždni a spánok si musíme plánovať podľa vlastných biologických hodín, ktoré svetlo do značnej miery narúša.
Pozor na spánkový dlh
Svetlo sa zdá, ako tvrdí David Samson pre web gq.com, jednou zo základných príčin častých problémov so spánkom. Aby nedochádzalo k nahromadeniu spánkového dlhu, odporúča vyhýbať sa takzvanému modrému svetlu z počítačov, televíznych obrazoviek, či mobilných telefónov. Pred plánovaným nástupom na nočný odpočinok navrhuje znížiť celkové množstvo svetla v miestnosti na minimum. Zaujímavý pokus vykonal aj sám na sebe, keď si večer v miestnosti spríjemňoval len zapaľovaním sviečok. Táto metóda sa v boji proti nespavosti osvedčila, prinášala však so sebou viacero nepraktických situácií. Chodenie so sviečkami po dome sa javilo dosť nebezpečne. Pre správne udržanie cirkadiánneho rytmu (rytmus spánku a bdenia) je rozhodujúci aj pobyt v práci. Výrazne sa narúša v prípade, ak prichádzame do práce za tmy, a za tmy z nej aj odchádzame. Ak však prichádzame do práce čo i len pol až hodinu po východe slnka a odchádzame z práce za svetla, hoc len v trvaní tridsiatich minút, upraví to spánkový rytmus.
Človek, ktorý takmer nespal?
Samozrejme, v našej histórii sa objavia aj rôzne extrémy, ktoré sa týkajú nespavosti. V roku 1947 zomrel vo veku 94 rokov Al Herpin z Trentonu v New Jersey. Herpin strávil veľkú časť svojho dospelého života tým, že nespal. Dodnes nie je jasné, či trpel nejakou konkrétnou spánkovou poruchou, alebo inou duševnou chorobou. V každom prípade však jeho príbeh zapĺňal stránky popredných novín, kde niesol prezývku „Man who never slept“, Muž ktorý nikdy nespal. V súčasnosti sa k základným poruchám spánku radí insomnia (nespavosť), pričom jej protipólom je narkolepsia, ktorá sa prejavuje záchvatmi krátkodobého neodolateľného chorobného spánku.