Hoci ho prežíva každý z nás, vyrovnať sa s ním nie je vôbec ľahké. Čo robiť, aby neprerástol do chronickej formy?
Poznaj svojho nepriateľa
Neúspech v práci, preťaženosť, problémy v rodine a súkromí sú silné stresujúce udalosti. Pokiaľ sa s nimi v krátkej dobe vyrovnáme, dokáže byť pre telo prospešný. Telo reaguje na prítomnosť stresu tým, že uvoľňuje hormóny kortizol a adrenalín, ktoré zrýchľujú činnosť srdca, dýchanie a pripravujú svaly reagovať na útok či útek. V určitých prípadoch je potrebný na prežitie.
Po každej napätej situácii by však mala nastať fáza uvoľnenia, kedy sa normalizujú hladiny spomínaných hormónov v krvi. Ak však stresová reakcia neodznie ani po zániku udalosti, ktorá ho vyvolala nastáva problém. Podľa inštitúcie American Institute of Stress môže tento stav prerásť z akútnej do chronickej formy.
„Chronický stres môže spôsobiť rôzne príznaky a ovplyvniť celkovú pohodu človeka. Medzi jeho symptómy patria najmä popudlivosť, úzkosť, depresie, bolesti hlavy, nespavosť, poruchy endokrimného systému,“ píše sa v stanovisku inštitútu.
Všetko riadi mozog
Za stresovú reakciu je zodpovedný centrálny nervový systém. Hypotalamus v mozgu vyšle signál nadobličkám, ktoré uvoľnia kortizol a adrenalín. Tieto hormóny zvyšujú tlkot srdca a posielajú krv rýchlo do oblastí, ktoré si to v krízovej situácii vyžadujú najviac, a to do svalov, srdca a ďalších dôležitých orgánov. Keď napätie pominie, hypotalamus by mal všetkým systémom v tele vyslať jasný „odkaz“, aby sa vrátili do normálu. V prípade, že sa centrálny nervový systém nevráti do normálu, prípadne nezmizne samotný stresor, odpoveď organizmu v podobe vylučovania hormónov môže pokračovať.
Stres nemusí byť smrteľnou chorobou
Chronický stres so sebou prináša zmenu správania, prejedanie alebo poruchy príjmu potravy, tiež zneužívanie alkoholu, drog a sociálnu izoláciu. Stresové hormóny negatívne vplývajú na dýchanie a kardiovaskulárny systém. V prípade, ak už máte problémy s dýchaním v podobe astmy, dýchanie môže ešte viac skomplikovať. Kortizol a adrenalín spôsobujú, že sa krvné cievy zužujú a presmerujú viac kyslíka do svalov, aby mali silu na prekonanie prekážok.
S rýchlejším vháňaním krvi do ciev sa priamo úmerne zvyšuje krvný tlak. Pri chronickom strese trpí aj pečeň, ktorá produkuje vyššiu hladinu cukru v krvi. Ak ste pod chronickým stresom, vaše telo si nemusí udržať krok s vysokými dávkami cukru, čo môže zvýšiť riziko vzniku cukrovky 2. typu.
Trpia pohlavné orgány mužov i žien
Stres je v konečnom dôsledku mimoriadne vyčerpávajúci pre telo aj pre myseľ. Zatiaľ čo krátkodobý stres môže spôsobiť, že muži produkujú viac mužského hormónu testosterónu, pri jeho chronickej forme môže jeho hladina začať paradoxne klesať. Chronický stres môže tiež zvýšiť riziko infekcie mužských reprodukčných orgánov, ako je prostata a semenníky. U žien ovplyvňuje menštruačný cyklus, čo môže viesť k nepravidelným, ťažkým a bolestivým menštruáciám. Ľudia pod chronickým stresom sú tiež náchylnejší na vírusové ochorenia, ako je chrípka a prechladnutie .Stres môže tiež zvýšiť čas potrebný na zotavenie sa z choroby alebo zranenia.
Základom je relax a šport
Základom predchádzania chronickému stresu je vhodná životospráva a správna psychohygiena. Po každej stresujúcej reakcii je potrebné venovať čas nie rozmýšľaniu nad tým, aká negatívna udalosť sa nám prihodila, ale venovať čas svojim záľubám, rodine a priateľom. Výborným pomocníkom a asi najúčinnejším liekom v boji proti stresu je šport a pestovanie záľub. Intenzívne posilňovanie alebo aeróbny tréning dokážu rýchlo vyrovnávať hladiny stresových hormónov a produkovať v tele endorfíny, ktoré navodzujú pocity šťastia, pohody a v konečnom dôsledku sú skvelou prevenciou v boji proti chronickému stresu.