Prerušovaný pôst, ktorý navyše zlepšuje metabolizmus, pomáha imunitnému systému a spomaľuje procesy starnutia.
Vedci zo Surreyskej univerzity skúmali, ako hodina jedla ovplyvňuje výživu a telesnú hmotnosť. Zistili, že keď posunieme raňajky o hodinu a pol a večeriame zase o hodinu a pol skôr, bez toho aby sme znižovali normálny príjem potravy a bez toho, aby sme držali prísnu diétu, strácame dvojnásobok tuku v porovnaní s tými, ktorí hodinu jedla nezmenili.
Štúdia však zatiaľ zahŕňala len málo osôb a trvala iba desať týždňov. Z 13 skúmaných osôb ich sedem zmenilo hodinu jedla, ostatní plnili funkciu kontrolnej skupiny. Aj keď ide zatiaľ len o malú vzorku osôb, závery potvrdzujú, že konzumácia jedla v obmedzenom časovom rozpätí – s dlhším nočným pôstom – môže byť pre zdravie veľmi prospešná.
„Štúdia nám poskytuje cenné informácie, ako malá zmena v rozvrhnutí denného jedla môže mať blahodarné účinky na náš organizmus. Redukcia telesného tuku znižuje riziko obezity a chorôb, ktoré z nej vyplývajú, je teda zásadná pre naše celkové zdravie,“ uvádza autor štúdie Jonathan Johnson, ktorého cituje taliansky denník Corriere della Sera.
Je možné, že čas jedál priaznivo ovplyvňuje metabolizmus, ale vedci tiež videli, že obmedzenie časového rozmedzia, kedy sledované osoby mohli počas dňa voľne jesť, súvisí aj so znížením množstva skonzumovaného jedla. Účastníci štúdie uvádzali, že jedia menej, pretože sa im znížila chuť k jedlu.
„To je dobrá správa, pretože sa všetci obávajú, že sa budú po predĺženom pôste prejedať. V skutočnosti sa ukázalo, a to nielen vďaka tejto štúdii, ale aj vďaka klinickej praxi, že s predĺžením doby pôstu má človek menšiu potrebu jesť v tých hodinách, kedy je to dovolené,“ zdôrazňuje Stefano Erzegovesi, šéf Centra pre poruchy príjmu potravy pri nemocnici San Raffaele v Miláne.
Vedci taktiež skúmali, či je tento typ stravovania zlúčiteľný s každodenným životom. Totiž 57 percent účastníkov štúdie uviedlo, že sa necíti na to, aby dodržiavali nové časy jedla viac ako desať týždňov, pretože je to nezlučiteľné s ich sociálnym a rodinným životom. Odloženie raňajok na neskoršiu dobu nie je problémom, pretože v zamestnaní si možno urobiť kávu a niečo na zahryznutie. Pre tých, ktorí pracujú a majú rodinu, je však neľahké večeru o hodinu a pol urýchliť.
„Štúdia ukazuje, že chronobiológia, teda štúdium biologických rytmov, ktorá sa doteraz zaoberala predovšetkým energiou a náladou, má súvislosť aj s metabolizmom. Musíme zistiť, ako naše telo pracuje s týmito kalóriami. Môže byť napríklad veľký rozdiel v glykemickom indexe,“ hovorí Erzegovesi.
Ukazuje sa, že prínos, ktorý je dosiahnutý tým, že je telo po určitú dobu bez prísunu kalórií, tkvie v tom, že sa nekonzumuje príliš veľa potravy. A stále platí pravidlo: ráno jedz ako kráľ, večer ako chudák. Na zabezpečenie dobrého fungovania metabolizmu je vždy lepšie jesť viac v prvej časti dňa.
„Ak máme dlhšie obdobie pôstu, lepšie pracuje črevná baktéria akkermansia, ktorá je známa tým, že bojuje proti cukrovke a obezite. Táto baktéria, ktorá je prirodzene prítomná v našej črevnej flóre, sa živí naším slizom v čase pôstu a pomáha nám udržať si výkonnejší metabolizmus a produkovať menej rizikových faktorov pre vznik metabolických chorôb,“ hovorí Erzegovesi.