Môžeme sa mýliť vo všetkom, pokiaľ ide o našu posadnutosť váhou a kontrolovaním všetkého, čo si dávame na tanier. Zameriavame sa na to, koľko toho jeme a čo jeme, ale zabúdame na to základné: kedy. Cestoviny all'Amatriciana zjedené k obedu nie sú z hľadiska telesnej hmotnosti a teda aj zdravia to isté, ako rovnaký pokrm skonzumovaný pred odchodom na lôžko. Hoci obsahujú rovnaké množstvo kalórií a majú rovnakú chuť. Je pravda, že jedlo z cestovín je vždy iba jedlom z cestovín, ale rôzne štúdie z posledných rokov ukazujú, že sa náš metabolizmus počas dňa mení. A spolu s metabolizmom sa mení aj naša schopnosť pracovať a tiež spracovávať jedlo, ktoré sme požili.
Nejde o nejakú novú diétu, ale o potravinový režim, o ktorom sa začalo hovoriť v polovici 80. rokov minulého storočia a ktorý zohľadňuje význam synchronizácie jedál s našimi vnútornými hodinami, počnúc cyklom spánok-bdenie, svetlo-tma. A nedávna štúdia zverejnená na stránkach odborného časopisu Diabetic Medicine zdôraznila, že osoby s cukrovkou druhého typu, ktoré neskoro raňajkujú, majú väčšiu pravdepodobnosť mať vyšší index telesnej hmotnosti (BMI) ako tí, ktorí raňajkujú skoro. A to pri rovnakom množstve kalórií. Iný výskum staršieho dáta, ktorý je možno presvedčivejší ako vyššie uvedený poukázal na súvislosť medzi časom, kedy jeme a účinnosťou odtučňujúcej kúry na vzorke 420 osôb, ktoré držali diétu 20 týždňov. A výsledok? Ten, kto mal vo zvyku jesť neskôr, strácal menej kilogramov a pomalšie ako ten, kto sa rád najedol skôr. Aj v tomto prípade mali všetci rovnaký prísun kalórií, rovnaké druhy potravín aj dĺžku spánku. Podľa vedcov tí, ktorí jedli neskôr, tiež väčšinou chodili neskoro na lôžko a ráno si dávali menej výdatné raňajky alebo raňajky úplne vynechávali. Zdá sa teda, že pri diéte je vhodnejšie konzumovať pokrmy skôr.
Aké je vedecké vysvetlenie výhodnosti jedenia v sočších hodinách? Prečo načasovanie jedál ovplyvňuje telesnú hmotnosť a teda aj zdravie? „Vieme doteraz len málo o pôsobení chrononutričnej (časovanej) diéty, ale výsledky pozorujeme,“ uvádza Andrea Ghiselli z talianskej Rady pre výskum v poľnohospodárstve a analýzu agrárnej ekonómie v Ríme. "Hormóny sa riadi svojim cyklom, teda ich produkcia sa v priebehu 24 hodín mení. To je prípad inzulínu, ktorý dosahuje vrchol okolo 17. hodiny, či hormónu leptín, ktorého vylučovanie vrcholí o jednej hodine v noci. A nielen to. Pozorujeme, že ten , kto zje väčší počet kalórií v prvej polovici dňa, je štíhlejší, navyše sa znižuje riziko vzniku cukrovky a kardiovaskulárnych chorôb. Naopak ten, kto kvôli práci musí byť v noci hore, má väčšiu náchylnosť k poruchám metabolizmu a ku kardiovaskulárnym chorobám, "hovorí Ghiselli.
V Európe rastie náchylnosť k hromadeniu tuku smerom k južným krajinám, kde sa väčšinou večeria neskôr. Máme tiež dáta zo štúdií na laboratórnych myšiach, ktoré síce nemožno prenášať na ľudí, ale čosi naznačujú. Myši vystavené normálnemu striedaniu svetla a tmy sú menej tučné než tie, ktoré sú umelo držané v rytme svetlo a polosvetlo, teda nikdy nie sú v tme a tiež viac žerú. To všetko nám hovorí, že skonzumovať väčšinu denného energetického prísunu v prvej polovici dňa pomáha v synchronizácii s cirkadiálnym rytmom. Prečo je to tak, môžeme zatiaľ len hádať. Než budú naše znalosti v tomto smere rozšírené, rozhodne neurobíme chybu, ak sústredíme väčšiu časť denného energetického prísunu do prvej polovice dňa, dodáva Ghiselli.