Samozrejme, nie každý ho musí mať rád a nie každý ho trávi rovnakým spôsobom. V spojitosti s mliekom sa však posledné roky objavuje množstvo mýtov. Podľa odborníkov je väčšina z nich nesprávna alebo zavádzajúca.
Prečo jednotlivé mýty nie sú pravdivé, odpovedal profesor Jozef Golian, vedúci Katedry hygieny a bezpečnosti potravín z Fakulty biotechnológie a potravinárstva na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre.
Mýtus číslo 1: Mlieko nie je pre človeka vhodné
Ako to naozaj je: Človek je jediný cicavec, ktorý pije mlieko iného cicavca. Človek je živočíšnym druhom, ktorého stravovanie sa od iných cicavcov podstatne líši a je jediným, ktorého mláďa vyžaduje veľmi dlhú starostlivosť. Ľudský druh vstrebáva potrebné množstvo vápnika práve a najľahšie z kravského mlieka, a to po celý život. Pokiaľ má človek ťažkosti s trávením kravského mlieka, ide o anomáliu jednotlivca, nie ľudského druhu. Táto tzv. „laktózová intolerancia“ sa vyskytuje v priemere len asi u 8 – 10 % slovenskej populácie.
Mýtus číslo 2: Mlieko zahlieňuje
Ako to naozaj je: Mlieko vytvára na sliznici tráviaceho traktu ochranný film (emulzia tuku a vody), ktorý sa po veľmi krátkom čase trávením rozkladá na základné živiny. V minulosti sa naopak táto vlastnosť mlieka využívala pri liečbe zápalových ochorení tráviaceho traktu.
Mýtus číslo 3: Náš jedálniček obsahuje dostatok vápnika a človek ho nemusí dopĺňať mliekom
Ako to naozaj je: Konzumácia mlieka je sprevádzaná vysokou spotrebou živočíšnych bielkovín. Telo sa tohto nadbytku musí zbaviť a používa na to práve vápnik, ktorý si berie z kostí, čo je tiež príčinou osteoporózy. Mlieko a mliečne výrobky sú z hľadiska príjmu vápnika celkom nezastupiteľné. Rôzne potraviny ho síce obsahujú veľké množstvo, ale náš organizmus je schopný vstrebať z neho len malú časť. Navyše v detstve a dospievaní sa zužitkuje približne päťdesiat percent celkovo prijatého vápnika, v dospelosti je to však už len dvadsať percent. Z mliečnych výrobkov je ako zdroj vápnika najvhodnejšie polotučné mlieko či polotučný jogurt. Odborníci na metabolizmus sa zhodujú v názore, že využiteľnosť vápnika z mlieka a mliečnych výrobkov je vysoká. Mlieko totiž neobsahuje látky, ktoré viažu vápnik do nevstrebateľnej formy, a tým znemožňujú jeho využitie. Naopak obsahuje laktózu a aminokyseliny, ktoré využiteľnosť vápnika zvyšujú.
Mýtus číslo 4: Mlieko a ďalšie mliečne výrobky sú zdrojom mnohých zdravotných komplikácií
Ako to naozaj je: Lekári upozorňujú, že vápnik, ktorého nenahraditeľným zdrojom sú mliečne výrobky, je nevyhnutný pre pohyb svalov, prenos signálov v nervovom systéme, umožňuje zrážanie krvi a je na ňom závislý napríklad aj pohyb spermií. Okrem toho mlieko obsahuje tiež celý rad vitamínov A, D, B12, alebo B1. Mlieko rovnako obsahuje selén, ktorý spomaľuje proces starnutia a prispieva k ochrane imunitného systému. Priaznivci mlieka preto tvrdia, že napríklad fermentované výrobky upravujú poruchy trávenia, chránia pred infekciami alebo trebárs zlepšujú pleť. Pitie mlieka nie je vhodné len pre osoby s alergiou na mliečnu bielkovinu či u osôb s neznášanlivosťou mliečneho cukru.
Mýtus číslo 5: Čerstvé mlieko je zdravšie než trvanlivé. Trvanlivé navyše neobsahuje žiadne vitamíny a minerálne látky.
Ako to naozaj je: Obsahy proteínov, vitamínov a minerálnych látok sa takmer nelíšia! Tepelným ošetrením sa z mlieka stráca maximálne 10 % výživných látok. Tepelne neošetrené (čerstvo nadojené) mlieko môže navyše obsahovať mikroorganizmy. Naproti tomu u trvanlivého a pasterizovaného mlieka je garantované, že je bezpečné, a žiadne mikroorganizmy neobsahuje.