Stres. Akosi sme si naň zvykli a väčšina z nás ho už zaradila do svojho života. Keď sme v strese, nič nestíhame. Sme nervózni a o vnútornej pohode nemôže byť ani reči. A výnimnkou nie je ani náš tráviaci trakt. Na stres reaguje aj on.
Hovorí sa, že črevá sú našim druhým mozgom. Šestinu populácie na to upozorňuje syndróm dráždivého čreva (IBS – Irritable Bowel Syndrome), dokonca trápi každého desiateho školáka. Štatisticky tento problém postihuje viac žien, najmä vo veku 20–30 rokov.
Syndróm dráždivého čreva sa prejavuje kŕčmi brucha, hnačkami, zápchami, nadúvaním či kombináciou týchto nepríjemností. Dobrou správou je, že nespôsobuje trvalé poškodenie a nezvyšuje riziko rakoviny alebo zápalu. Ale! Ovplyvňuje naše pracovné aj súkromné fungovanie. Môžeme potláčať akútne prejavy hnedým uhlím alebo – naopak – preháňadlami, ale problém tým vyriešime len jednorazovo. Je žiaduce zamerať sa na príčiny, nie príznaky.
"Stres je automatická odpoveď tela na nebezpečenstvo. Pociťovali ho už praľudia zoči-voči mamutovi a evolúcia nás nenaprogramovala inak. Je to síce v našom záujme, ale prílišný a pričastý stres zákonite má svoje následky. Samozrejme, že s rozvojom civilizácie nemusíme denne bojovať o prežitie ako naši prapredkovia. Boj či únik už naozaj iba málokedy je otázkou života a smrti. Práve to však prináša aj nepriaznivé efekty. Hromadia sa v nás totiž emócie, agresia či frustrácia, ich riešenie odsúvame, čo postupne vplýva na naše orgány a vyvoláva konkrétne príznaky vrátane syndrómu dráždivého čreva,“ hovorí psychologička Mgr. Katarína Bieliková.
Zvládať syndróm dráždivého čreva sa dá úpravou životného štýlu, najmä však stravy, zaradiť do života viac pohybu a príjmu vhodných probiotík na podporu vyváženej mikroflóry… Univerzálny recept však neexistuje – každý jeden prípad je individuálny a opatrenia tiež. Dobré rady na zvládnutie tohto problému prináša aj portál www.cojeibs.sk, ale v prvom rade sa však treba usilovať riešiť neblahý stav aj za pomoci odborníkov.
"Zverte sa svojim najbližším a dobrým priateľom. Nezostaňte so svojimi pocitmi sami. Izolácia len umocní problém a môže sa stať, že budete okrem fyzickej terapie potrebovať aj psychickú,“ upozorňuje Mgr. Katarína Bieliková a dodáva: „Nevenujte preťažujúco veľa energie a času práci. Tá sa možno javí ako harmonizujúci prvok, ale keď niečo nezmyselne dokazujete nadriadeným aj sebe, stáva sa z toho stresor bez toho, aby ste si to uvedomovali a priznali. Nájdite teda rovnováhu medzi prácou a súkromím. Pravdivé klišé znie, že nežijeme, aby sme pracovali, ale pracujeme, aby sme mohli žiť.“