"Naopak, počas starnutia je normálne, že sa znižujú zdroje pozornosti, ktoré sú nevyhnutné pre zhromažďovanie a registrovanie informácií. Aby sme si niečo dobre pamätali, musíme byť predovšetkým sústredení. Táto etapa sústredenia je často práve tou, ktorá zlyháva. Napríklad, keď vložíme seniorovi do ruky predmet, ktorý mu spôsobí rozpaky, ako sú kľúče alebo telefón, v čase, keď robí niečo iné. v tomto prípade nie je nič divné na tom, že zabudne, "vysvetľuje Dubois.
Vďaka testom pamäte sú neurológovia schopní presne zistiť, na akej úrovni sa nachádza problém s pamäťou. „Ak sa sťažujeme na pamäť, nemá to najčastejšie nič spoločné s Alzheimerom. Ide o banálny jav, ktorý vyplýva z poruchy pozornosti,“ hovorí profesor Dubois, ktorého cituje denník Le Figaro.
Inak povedané, ak nedávate pozor vo chvíli, keď si chcete niečo zapamätať, pamäť nefunguje alebo len čiastočne. A to, čo do nej nebolo zapísané, sa v nej nedá podržať. Navyše, s pribúdajúcim vekom je potrebné oveľa viac sa sústrediť, aby sme si niečo zapamätali. Učenie našťastie zostáva možným, ale vyžaduje viac úsilia a sústredenia.
Za určitých podmienok je zjavne ťažké mobilizovať rôzne systémy ukladania informácií do mozgu. Rovnako tak je to aj pri depresii, stavoch úzkosti či znepokojení, pri nedostatku spánku alebo pri užívaní niektorých liekov, ako sú napríklad benzodiazepíny. Zabúdame, že ide predovšetkým o neurochemický jav a o tvorbu spojov medzi miliardami neurónov v mozgu.
Výhodou staršieho mozgu je schopnosť asociácie. Pamäť nie je krabica, ktorú možno plniť a keď je plná, tak pretečie. Čím je človek starší, tým viac má spomienok a teda aj možnosť spájať nové poznatky so staršími. „Čím viac asociácií vytvárame, tým sú väzby silnejšie a pamäť mohutnejšia,“ hovorí psychológ David Schacter z Harvardovej univerzity. Tento asociatívny systém umožňuje nielen lepšie ukladanie informácií, ale aj ich ľahšie vybavovanie.
A prečo si ľudia tak ťažko pamätajú mená? Problém pamätať si mená tkvie v tom, že ich nie je možné k ničomu priradiť. „Pokiaľ ide o mená osôb, nemôžeme sa pri ich zapamätanie opierať o žiadnu logiku. V mene žiadna logika nie je. Ako nájsť nejakú logiku, nejaké spojenie, aby sme mohli priradiť meno k určitej tvári alebo telu?“ pýta sa profesor Dubois. „To nie je možné. Zapamätanie mena môžeme dosiahnuť jeho neustálym opakovaním, táto väzba je ale krehká,“ dodáva. Nemáme sa teda čím znepokojovať.
Pri Alzheimerovej chorobe je to úplne inak, pretože je postihnuté predovšetkým uchovávanie informácií. A to s tou zvláštnosťou, že chorý nevie o tom, čo zabudol. Navyše, pamäť má hrôzu z prázdna a tak vypĺňa biele miesta bez toho, aby si chorý uvedomoval, že si vymýšľa. To môže jeho blízkych vyviesť z miery.
Pamäť sa zhoršuje podľa toho, ako sa Alzheimerova choroba rozvíja. V počiatočnom štádiu je postihnutá autobiografická pamäť, takže chorý napríklad zabúda, čo robil včera večer. Potom sú zasiahnuté relatívne staršie poznatky a nakoniec pretrvávajú len spomienky z detstva. Problém straty pamäti sa netýka len minulosti, ale tiež utváranie nových spomienok.