O tom možno pochybovať. Okrem „zdravej“ únavy, ktorá vzniká výdatnou námahou, máme syndróm chronickej únavy. Ten má najmenej tri symptómy: únava trvá najmenej šesť mesiacov, je intenzívna, nevyplýva z fyzickej námahy a nezlepšuje sa odpočinkom; znižuje sa úroveň osobných, profesionálnych či skôr uskutočňovaných aktivít; po námahe pociťuje postihnutá osoba nevoľnosť a spánok nepomáha únavu prekonať.
Únava postihuje túžbu tvoriť, budovať si život a pracovať. Podľa švajčiarskeho lekára a psychoterapeuta Carla Gustava Junga je celý život otázkou energie. Ak je príliš veľa energie na jednej strane (napríklad budovanie kariéry), nutne sa to deje na úkor druhej strany (citového života). Máme teda dobre rozdeľovať svoju energiu, aby sme boli šťastní? Táto myšlienka je stále aktuálna.
Nevysvetliteľná únava môže znamenať nevyriešené psychické konflikty: osoba je akoby v zajatí svojho perfekcionizmu alebo poslušnosti noriem. Alebo po traumatickom zážitku či po úmrtí blízkej osoby ustrnula na mieste. Alebo je pod „papučou“ rodičov, manžela, kolegov. Alebo si v sebe nesie záťaže tých druhých. Je teda jej energia vyčerpaná, hoci sa zdá byť jej životný hygiena v poriadku.
Ako sa z toho vymaniť? Podľa neurológa Alaina Autreta môže životný elán navrátiť päť pilierov. „Najdôležitejšie je potvrdiť, že nejde o patológiu. Osoba musí pochopiť, že svoje problémy vyjadruje týmto symptómom a ostatní musia akceptovať, že je určitým spôsobom chorá. Potom je treba hľadať minulé i súčasné stresy, stať sa detektívom svojej vlastné záhady, ktorej pôvodcom je sama táto osoba. Nakoniec treba byť presvedčený o tom, že sa to podarí a dokážeme reorganizovať vlastný život,“ hovorí Alain Autret.