Ak zatúžime pri pohľade do zrkadla po zmene, celkom prirodzene začneme hľadať spôsoby, ako by sa k nej dalo dopracovať. Často pri chudnutí „nabehneme“ na metódu pokusov a omylov, ktorá nás do vytúženého cieľa neprivedie alebo, ak aj privedie, tak nie natrvalo. Počas tejto cesty nás často prenasleduje hlad, telu chýbajú dôležité živiny, sme unavení a bez nálady. Metóda Metabolic Balance ponúka trvalú úpravu metabolizmu, ktorá vedie k redukcii hmotnosti bez hladovania. A čo je najzaujímavejšie, „iba“ pri troch jedlách denne.
O čo ide? Metóda sa opiera o tvrdenie, že správnou výživou vieme v tele zmeniť veľmi veľa. Nepočítame pritom otrocky kalórie, ale konzumujeme špeciálne zvolené potraviny, ktoré telo bezprostredne po konzumácii neukladá v tukovom tkanive. Aby sa takýto koncept stravovania dostal do bežného života, je dôležité podávať dostatočne veľké porcie, čím sa predchádza pocitu hladu. Zároveň sa nešetrí tukom, aby bolo jedlo aj chutné.
Foto: Archív Kataríny Grich.
„Okrem toho však metóda zdôrazňuje potrebu individuality, čím sa výrazne odlišuje od iných diét. Prvým krokom je totiž podrobný biochemický a hematologický rozbor krvi, vďaka ktorému máme podstatné informácie, vypovedajúce o celkovom stave organizmu. Krv ponúka dokonalý obraz toho, v akom stave je náš metabolizmus. Krvný obraz má každý človek iný a s touto informáciou pracuje metóda od začiatku,“ opisuje Katarína Grich, nutričná poradkyňa. Jedným dychom však dodáva, že nejde o diétu podľa krvných skupín, ktorú už mnohí poznajú. Princíp je celkom iný.
„Podľa krvného obrazu možno určiť, ktoré potraviny telo aktuálne potrebuje, aby fungoval vyvážený metabolizmus. Jedálny zoznam – stravovací plán je tak jedinečný pre každého človeka a dbá na vyrovnaný príjem všetkých potrebných látok a zdravú črevnú mikroflóru. Prízvukujem, že zoznam sa skladá zo skutočných potravín, nie z doplnkov výživy či z práškov,“ uvádza Grich. Jedálniček obsahuje potraviny, ktoré dodávame do tela s nejakým cieľom. „Kým sa stav človeka nezlepší, iné nepridávame, ani zoznam nemeníme. Ako sa stav zlepšuje a pociťujeme zmeny, pridávame do zoznamu nové potraviny.“
Jeme sacharidy aj tuky
Každé jedlo počas dňa musí obsahovať bielkovinu (20 až 30 percent), sacharidy (40 až 45 percent) a tuky (30 až 35 percent). „Čo sa napríklad bielkovín týka, v zozname sa nachádzajú len tie, ktorých využiteľnosť pre náš organizmus je viac ako 70 percent. Ide o konkrétne druhy mäsa ako bravčové karé, panenka, roštenka, kozľacie či teľacie mäso, ďalej produkty a rastlinné zdroje ako strukoviny či výhonky, rôzne kombinácie orechov a semien,“ uvádza odborníčka. Aj ďalšia zaujímavosť sa týka práve bielkovín. "Každé jedlo dňa začíname kúskom bielkoviny. Keď do úst príde ako prvá, stimuluje sa tým produkcia hormónu glukagón súvisiacim s trávením proteínov. Tento hormón brzdí produkciu inzulínu, čím sa naštartuje spaľovanie tukov a zabráni sa útokom hladu.“
Tri jedlá denne!
Ako vydržať 5-hodinové prestávky medzi jedlom? Dá sa to vôbec bez ubíjajúceho pocitu hladu? „Inzulín je regulačnou skrutkou metabolizmu, s ktorou sa musíme naučiť pracovať,“ opisuje Grich a pokračuje vo vysvetľovaní: „K náhlemu hladu a zníženiu hladiny cukru dochádza v dôsledku nadmerného množstva inzulínu v krvi, nie preto, že by sme málo jedli. Regulovať inzulín dokážeme cez stravu – to, ako je vyskladaná, má výrazný vplyv na glykémiu, a tým aj na hodnoty inzulínu.“
Ak máme vhodne vyskladané jedlo, ktoré spôsobí očakávanú produkciu inzulínu, musíme dovoliť telu, aby jeho hladina klesla tak, že je možné efektívne spáliť tuky. „Keď jeme trikrát denne, telo má potrebné pauzy, vďaka ktorým hladina inzulínu klesne na žiadané hodnoty. Časté jedenie to neumožňuje, hladina tohto hormónu je stále zvýšená a organizmus nedokáže tuky spáliť, ukladá ich. To nie je všetko. Neustále zvýšená hladina inzulínu blokuje aj produkciu viacerých hormónov, ktoré telo potrebuje,“ dodáva odborníčka. Pomocou dlhej fázy nasýtenia normalizujeme hladinu inzulínu a ozdravujeme tak metabolizmus tela.
Ak si raňajky pripravíme o siedmej hodine ráno, kedy príde na rad ďalšie jedlo? „Po piatich hodinách, u niekoho dokonca až po šiestich. Posledná dávka jedla by sa však mala dostať na stôl najneskôr o deviatej večer. Každé jedlo totiž obsahuje sacharidy, vďaka čomu sa zvýši hladina inzulínu, čo je pred spaním kontraproduktívne. My ju potrebujeme na noc dostať čo najnižšie, aby sa do krvi vylučovali antiagingové hormóny (ku ktorým patrí aj spánkový hormón melatonín), ktorých tvorbu práve inzulín blokuje,“ dodáva Grich.