Na raňajky káva, žiadna desiata, rýchly obed v jedálni a bohatá večera. Takýto typ stravovania sa dá opísať jednoducho – stravovací chaos. „Je to v prvom rade nepravidelnosť v príjme potravy,“ hovorí Mgr. Monika Tělupilová, DiS., výživová poradkyňa a nutričná terapeutka. „Rodina stravovanie nijako špeciálne nerieši a nemá v ňom jasný systém,“ dodáva. Chaosom sa dá nazvať nielen to, kedy počas dňa jeme, ale aj to, čo telu dodávame. „Zjeme všetko, na čo máme chuť a čo nám padne v chladničke do oka ako prvé. Systém v zložení jedla chýba.“
Ideálne rozstupy?
Jedálny lístok treba vyladiť tak, aby nám počas dňa nechýbala energia. Aké sú ideálne časové rozstupy medzi jedlom? „Raňajky ba mali nasledovať do hodiny po prebudení. Treba si nájsť dostatok času na to, aby sme jedli v domácom prostredí. Najmä vtedy, ak už máme deti, keď treba odsledovať, koľko a čo toho kto zje.“ Okolo desiatej by malo prísť na rad ďalšie jedlo. „Je dobré, keď na desiatu myslíme už doma a pripravíme si vopred pod zub niečo, čo nás posilní.“ Obed príde na rad medzi 12. až 13. hodinou. „Okolo tretej je dobré zaradiť olovrant, ktorý je zdrojom energie na celé popoludnie a zároveň slúži ako prevencia ,nebezpečných‘ chutí pred večerou,“ dodáva odborníčka. Dve až tri hodiny pred spaním si doprajme večeru. „Nemali by sme jesť tesne pred spaním, pretože následne nemáme chuť raňajkovať. A opäť sa dostávame do chaosu.“
Redukovať večere?
Ak bojujeme s pribúdajúcimi kilami, ktoré idú so stravovacím chaosom ruka v ruke, čo nás napadne ako prvé? Budeme redukovať večere a odstránime prílohy! Odborníčka má však iný názor. „Keď zrazu chýba príloha, jedlo človeka dostatočne nezasýti. Pred spaním sa nástojčivo ohlási impulz, že žalúdok ešte čosi potrebuje, lebo pociťujeme akútny hlad.“ Aj preto by mali nielen večere, ale všetky hlavné jedlá dňa obsahovať potrebné zložky. „Zdroj sacharidov, čo je pečivo alebo prílohy. Bielkoviny ako mäso, mliečne výrobky či strukoviny. A zdroj tukov, pokiaľ možno tých vhodnejších, rastlinných. Hlavné jedlo musí mať všetky zložky základných živín, aby bolo sýte a vyvážené.“
Ku každému jedlu by sme mali navyše pridať asi 100 gramov ovocia alebo zeleniny. „Pre dospelého človeka sa odporúča denne skonzumovať 200 gramov ovocia a 400 gramov zeleniny. Samozrejme, nie je žiaduce zjesť toto množstvo naraz. Začnime už raňajkami, napríklad si môžeme ozdobiť ovsenú kašu drobným ovocím, čím celkovú hodnotu jedla zvýšime. V tomto trende následne pokračujme počas celého dňa.“
Mám na niečo chuť
Aj na vás doľahne neprekonateľná chuť „na niečo“ tesne pred spaním? Uvažovali ste nad tým, prečo? „Tieto chute prichádzajú ako dôsledok zlého a nevyváženého jedálneho lístka. Je to len jednoduchý výsledok toho, že sme nedostatočne jedli počas dňa,“ vysvetľuje Tělupilová. Je preto na mieste zvážiť, či sú jedlá pre rodinu dostatočne energeticky bohaté a vyvážené. Ak má napríklad dieťa pred spaním chuť na krupicovú kašu či na kakao, je to takisto signál, že jeho večera nebola energeticky hodnotná.
Pozor na najmenších stravníkov
Ešte o čosi pozornejšie by sme sa mali nášmu dennému jedálnemu lístku venovať v prípade, ak sme už rodičmi. Obezita totiž hrozivo narastá aj v detskej populácii, lekári doslova bijú na poplach. „Ak rodina nemá systém stravovania a vládne v nej chaos, tieto návyky prechádzajú prirodzene na dieťa. Treba si uvedomovať, že ono si odmalička preberá do svojho života isté vzorce stravovania,“ hovorí odborníčka. Nabáda najmä na správny výber základných potravín. „Môžeme tým pozitívne ovplyvniť množstvo pridaného cukru, soli či konzervantov. Vyberáme najmä potraviny nespracované, pokiaľ možno lokálne a sezónne.“
Zmeny chaotického rodinného stravovania nerobíme radikálne. „Nie sú dobré žiadne revolúcie zo dňa na deň. Radšej urobme menej zmien, ale trvalých.“ Novú potravinu ponúkame našim stravníkom viac ráz za sebou. Ak si dieťa napríklad brokolicu neobľúbi na prvý pokus, urobíme druhý aj tretí. Našich najmenších je zároveň dobré zapojiť nielen do nákupu zdravých surovín, ale aj do prípravy jedál. „Vezmú to ako výzvu, z ktorej budú mať radosť.“
Ak je to možné, rodina by mala jesť spolu a rovnaké jedlá. „Takže je potrebné, aby bola strava nastavená tak, aby vyhovovala a bola vhodná pre všetkých jej členov. Pre dieťa sa tým pádom zvýši dôveryhodnosť jedla, rodičov totiž považuje za vzor a chce mať na tanieri presne to, čo oni,“ hovorí. A ešte jedna podstatná rada týkajúca sa zmeny stravovania. „Nevyžadujme od dieťaťa niečo, čo my sami nedokážeme v jedálnom lístku uplatňovať.“
S obezitou súvisí až 236 ochorení
Obezita je v súčasnosti najrozšírenejším metabolickým ochorením na svete s trvalo vzostupným trendom výskytu a je závažnejším problémom ako podvýživa. A týka sa aj detí. Až šokujúco vyznieva informácia, ktorá hovorí, že aktuálne je známych viac ako 236 ochorení súvisiacich s obezitou.
„Nadhmotnosť a obezita sú definované ako abnormálne nahromadenie tuku, ktoré vedie k poškodeniu zdravia. Základnou príčinou vzniku nadhmotnosti a obezity je nerovnováha medzi príjmom a výdajom kalórií. Najčastejšie to spôsobuje zvýšený príjem na energiu bohatých jedál s vysokým obsahom tukov a cukrov, väčšie porcie takýchto jedál, konzumácia sladených nápojov a fyzická inaktivita vďaka sedavému spôsobu života,“ hovorí MUDr. Ľubomíra Fábryová, prezidentka obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti.
Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (SZO) sa medzi rokmi 1980 a 2014 výskyt nadhmotnosti a obezity viac ako zdvojnásobil. Je predpoklad, že v roku 2030 bude celosvetovo až 3,3 miliardy ľudí trpieť nadhmotnosťou alebo obezitou. V európskom regióne (2015) trpelo podľa údajov SZO obezitou 21,5 percenta mužov a 24,5 percenta žien. Rovnaká správa SZO uvádza, že výskyt nadhmotnosti u detí do 5 rokov je 12,4 percenta.