Pohlavná choroba, alebo z angličtiny sexuálne prenosná choroba (STD) má už v samotnom názve celkom ujasnené, aký je kanál prenosu. Ide o sexuálny styk alebo aktivitu. Bakteriálne a vírusové infekcie, medzi ktoré patria napríklad chlamýdie, herpes, syfilis či kvapavka, sa prenášajú kontaktom s infekčnými telesnými tekutinami – k nim patrí krv, semeno alebo genitálne sekréty. V prípade herpetických infekcií môže ísť aj o kontakt s infikovanou kožou.
Teoretická možnosť, že by ste niektorú z týchto chorôb získali tak, že si sadnete na verejné WC po tom, čo pred vami na rovnakom mieste vykonávala svoju potrebu infikovaná osoba, je vysoko, ale naozaj vysoko nepravdepodobné. Dôvodov je hneď niekoľko. Je skutočne málo pravdepodobné, že na doske zostanú zvyšky uvedených telesných tekutín, ktoré choroby prenášajú a že sa nejakým spôsobom dostanú do vášho tela inak ako pohlavnými orgánmi (rezné rany a poškodenia na koži by mohli byť miestom vstupu, ale väčšinou ich nemáte na pozadí či stehnách, ktorými sa opriete o dosku na WC). A ak by ste ich aj náhodou mali, potom treba brať do úvahy ďalší mimoriadne dôležitý fakt – jednotlivé vírusy prežijú mimo ľudského tela extrémne krátku dobu.
Samozrejme, na verejných záchodoch sa nájde množstvo rozličných baktérií a patogénov – rovnako ako by sa nejaké našli vo vašej vlastnej toalete. Koža sa však zväčša správa ako prirodzená bariéra a vy navyše môžete urobiť nasledovné – pomocou antibakteriálnych vreckoviek jednoducho utrieť dosku. A nezabúdať na dôkladnú hygienu rúk a umývanie po vykonaní potreby.
Šance na prenos pohlavných chorôb takýmto spôsobom sú skutočne mizivé. A ak vám náhodou nejakú diagnostikovali, radšej si spravte poriadny rešerš v partnerskom sexuálnom živote.