Vedci skúmali rôzne skupiny myší, ktoré mali buď voľný prístup k potrave, alebo boli kŕmené v presne stanovených intervaloch. Iba u tých myši, ktoré boli nútené žrať v obmedzenom čase (12 hodín počas dňa), sa znížila hmotnosť a to bez potreby znižovania množstva skonzumovaných kalórií.
„Ak aplikujeme náš výskum na človeka, ukazuje sa, že diéta je úspešná jedine vtedy, keď prijímame potravu počas dňa, keď sme v bdelom stave a aktívni,“ uvádza koordinátor výskumu Joseph Takahashi z amerického Southwestern Medical Center.
Skupina myší, ktorým bola nasadená diéta, si urobila z núdze cnosť a zjedla všetku svoju potravu v obmedzenom časovom úseku. A zároveň na veľké prekvapenie vedcov sa viac pohybovala a behala v koliesku pre škrečky, ktoré nikdy v klietkach nechýbalo. A ich krvné testy boli takmer dokonalé.
Cirkadiálny rytms reguluje nielen cyklus spánku a bdenia, vyplavovania hormónov alebo hodnoty, ako je krvný tlak. Ovplyvňuje tiež metabolizmus, spôsob, ako konzumujeme kalórie, ako pomocou inzulínu spaľujeme cukry, ovplyvňujú činnosť pečene a funkcie enzýmov, populáciu baktérií v črevách a dokonca tukové bunky v tom, ako sú viac či menej pripravené na to, aby boli spaľované. Ak jeme v súlade s týmto rytmom, umožňuje nám to, aby sme trávili jedlo s menšími problémami.
To pochopili už starí filozofi. Napríklad stredoveký židovský filozof a lekár Maimonides radil: raňajkovať s kráľom, obedovať s princom a večerať s roľníkom. To sa v podstate zhoduje s tým, čo radia dnešní lekári. Kalórie skonzumované ráno zasýtia viac, než keď sú zjedené večer: dlhšie po nich nemáme pocity hladu.
Španielska štúdia z roku 2013, ktorá bola uverejnená v „International Journal of Obesity“, ukázala, že osoby držiace diétu, ktoré konzumovali po tretej hodine popoludní, mali väčší problém zhodiť kilogramy. Podobné problémy mali tí, ktorí trpeli nespavosťou a to práve preto, že sa neriadili cirkadiálnym rytmom. Tieto osoby mali okrem línie problémy s glykémiou a rizikom cukrovky, zvyšovala sa im hladina cholesterolu a triglyceridov.
Epidémia obezity súvisí okrem ľahkej dostupnosti jedla a nedostatku pohybu tiež s umelým svetlom. Tím vedcov z Ohajskej štátnej univerzity dospel k záveru, že sa rozšírenie nočného osvetlenia v 20. storočí časovo zhoduje s rastom obezity a metabolických syndrómov vo svete. Cirkadiálny rytmus pripravuje organizmus na to, aby zvládal predvídateľné udalosti života, ako je príchod noci, spánok a čas k jedlu. O jeho vplyve na metabolizmus a stravovanie nie sú dnes už pochybnosti. V budúcnosti by sa vedci mali zamerať na to, či to, že budeme jesť v súlade s cirkadiálnym rytmom, má tiež vplyv na dlhovekosť.