Tradičná japonská strava je prevažne čerstvá a nekonzervovaná. Obsahuje len veľmi málo rafinovaných potravín alebo cukrov. Nedávna štúdia, ktorú publikoval odborný časopis British Medical Journal, zistila, že tí, ktorí sa držia čo najbližšie japonským stravovacím zásadám – teda stravy s vysokým obsahom obilnín a zeleniny, s primeraným množstvom živočíšnych produktov a sóje, a minimálneho množstva mliečnych výrobkov a ovocia – majú znížené riziko predčasného úmrtia, srdcových chorôb a infarktu.
V japonskej strave sú tradične dostatočne zastúpené ryby a sója, čo môže zohrávať podstatnú úlohu pri znížení rizika kardiovaskulárnych chorôb. Japonci tiež majú najnižšiu úroveň obezity medzi mužmi i ženami.
Okinawa na najjužnejšom okraji Japonska je miestom, kde žije najvyšší počet storočných ľudí na svete. Tiež sú tu najmenej rozšírené choroby spojené s vekom, ako je napríklad cukrovka, rakovina, artritída či Alzheimerova choroba.
To je tiež čiastočne pripisované tradičnej japonskej strave, ktorá má nízky obsah kalórií a nasýtených mastných kyselín, a pritom je bohatá na výživné látky, predovšetkým potom fytonutrienty, ako sú antioxidanty a flavonoidy, ktoré sa vyskytujú v rôzne sfarbenej zelenine. To zahŕňa aj fytoestrogény čiže rastlinné estrogény, ktoré môžu pomáhať proti tým druhom rakoviny, ktoré sú spojené s hormónmi, ako je napríklad rakovina prsníka.
Aká teda je tradičná japonská strava? Do značnej miery sa podobá tradičnej čínskej strave so značným podielom ryže, varenej i nakladanej zeleniny, rýb a mäsa. Keďže Japonsko sa rozkladá na viac ako šiestich tisícoch ostrovov, jeho obyvatelia konzumujú oveľa viac rýb, než obyvatelia ostatných ázijských krajín. Konzumujú tiež surové ryby v suši a sašimi, plus veľa nakladaných, kvasených a údených potravín.
Čím ďalej tým viac štúdií dokazuje význam kvasených potravín pre zdravý zažívací systém – a napríklad produkty z kvasených sójových bôbov, ako je miso či natto, sú bežnou súčasťou japonskej stravy. Syr zo sójových bôbov natto sa tradične jedáva na raňajky, má probiotické účinky a pomáha redukovať syndróm dráždivého čreva (IBS).
Japonci tiež konzumujú širokú škálu zeleniny, a to ako zemnej, tak morskej v podobe rias. Tie sú plné zdraviu prospešných minerálov a môžu pomáhať znižovať krvný tlak.
Obyvatelia Japonska sú tiež veľkými fanúšikmi zeleného čaju a predovšetkým jeho jemne mletej varianty matcha. Zelený čaj je cenený pre obsah antioxidačných zložiek známych ako katechíny, ktoré sú spájané s bojom proti rakovine, vírusom a srdcovým chorobám.
Celkovo vzaté majú Japonci zdravý postoj k jedlu a jeho konzumácii. Majú tradičné príslovie: „Hara hači bu“, čo znamená jesť do 80-percentného zasýtenia. A toto pravidlo už od raného veku vštepujú svojim deťom. Svoju úlohu zohráva aj spôsob, akým Japonci servírujú jedlo. Namiesto jedného veľkého taniera často jedia z niekoľkých malých mištičiek niekoľko rôznych pokrmov.