Ženy s rakovinou si pomáhajú navzájom, sieť podpory je slabá

10.05.2017 17:00
Elena Hudáková
Elena Hudáková sa venuje joge a meditácii. Autor:

Povedomie o rakovine prsníka je medzi slovenskými ženami stále nízke. Alarmujúce sú aj výsledky prieskumov, ktoré hovoria o schopnosti samovyšetrenia či preventívnych prehliadok. Elena Hudáková je jednou z tých, ktoré stav túžia zmeniť. Má na to osobné dôvody.

Usmiata a optimistická, plná sršiacej energie, ktorú často tak márne hľadáte v tvárach ľudí korzujúcich ulicami okolo vás – taká je Elena Hudáková. Dvadsaťosemročná dáma sa pred štyrmi rokmi stretla s nečakaným protivníkom – diagnóza rakovina prsníka. Zaužívaný mýtus o tom, že choroba postihuje len zrelé ženy, vyvracia v plnej miere.

Prvý lekár ju poslal domov

„V rámci prevencie som si nahmatala hrčku v prsníku. Bolo to nezvyčajné, predtým som ju na tele nemala, a tak sme s mamou hneď začali riešiť, čo sa vlastne deje,“ spomína Elena. Z prvého vyšetrenia ju lekár poslal preč so slovami, že útvar budú sledovať. Nepredpokladal žiadne vážnejšie komplikácie. „Lenže ja som mala stále pocit, že to nie je v poriadku. Našla som si inú lekárku, ktorá so mnou podstúpila celú sériu vyšetrení. Pri nich sa ukázalo, že ide o zhubný nádor. Nasledovala teda operácia a po nej päťročná zaisťovacia liečba,“ pokračuje.

Diagnóza bola pre ňu spočiatku šokom. „Končila som školu, začínala pracovať. V mojom živote sa diali bežné zmeny ako u každej inej ženy a odrazu k nim pribudlo toto. Jasné, že ma choroba zasiahla. Keď mi vypadali vlasy, už veľmi nevymyslíte dôvod, čo vám je,“ vysvetľuje.

Rakovina vstúpila do fungovania celej rodiny. „Pre rodičov je vždy veľmi ťažké, ak sa musia vyrovnať s tým, že ich dieťa čelí život ohrozujúcej diagnóze. Mnohé lekárske návštevy sme absolvovali spolu s rodičmi. Celú rodinu to združilo. Uvedomila som si, že práve v nej mám oporu, ktorá je nesmierne podstatná,“ komentuje Elena Hudáková.

Mladé telo má výhodu aj nevýhodu

Od momentu diagnostiky ubehli už štyri roky, ešte necelý rok by mala Elena Hudáková stráviť v zaisťovacej liečbe. „Onkológovia ju nastavujú podľa typu nádoru. U mňa tumor vyvolala hormonálna nerovnováha, čiže okrem toho, že sa využila klasická liečba, ako je chemoterapia a rádioterapia, absolvovala som aj biologickú liečbu,“ vysvetľuje. V prípade biologickej liečby ide o proces naštartovania ľudského tela, aby sa s rakovinou dokázalo vysporiadať. K nej sa pridáva aj hormonálna blokáda.

„Podstúpila som pár rokov bez menzesu, bez možnosti otehotnieť, ale bola to súčasť liečby. Chráni vás v období, keď ste najnáchylnejší na návrat ochorenia. Problém je, že mladému človeku liečba veľmi rýchlo zaberie, lebo je fit, vie sa rýchlo zregenerovať. Zákernosť choroby však spočíva v tom, že v mladom tele sa môže veľmi rýchlo vrátiť. Stále som ešte v zaisťovacej liečbe, postupne sa vracia život, ako som ho poznala predtým. Hoci je to iné,“ opisuje sympatická mladá žena.

Lekári sú vyťažení, ale pomôžu

Elena Hudáková úplne súhlasí s tým, že rakovina je zásahom do ženstva ako takého. Sama si často kládla otázku, či vlastne ešte bude môcť mať deti. Aké to bude s tehotenstvom či v prípade pôrodu následne s dojčením? Hoci jej prvotná skúsenosť s lekárom neznie pozitívne, na slovenských odborníkov nedá dopustiť. Práve vďaka nim získala množstvo informácií.

„Máme skvelých doktorov, ktorí vedia pomôcť. Vždy ma dôkladne informovali o tom, čo mi liečba spôsobí, aké sú riziká. Podrobne mi vysvetlili ich zhodnotenie voči benefitom. Dostala som napríklad možnosť nechať si odobrať vajíčka. Gynekológ ma informoval, čo bude znamenať liečba pre moje ženské zdravie a pre rolu matky,“ hovorí Hudáková. „Dôležité je spolupracovať s lekárom, psychológom a aktívne sa podieľať na liečbe, nebojte sa pýtať sa – ak vás niektorý pošle preč, nájdite si lekára, ktorému dôverujete.“ odporúča Elena, u ktorej sa primárnym kanálom informácií stala práve jej osobná lekárka. Dovolila jej na každé vyšetrenie priviesť iného člena rodiny a všetkým podrobne vysvetlila diagnózu aj vývoj situácie.

Ďalším pomocníkom sa stala moderátorka a spisovateľka Eva Bacigalová, ktorá sama rakovinu prekonala. Elena Hudáková vstúpila aj do občianskeho združenia Amazonky, aby pomáhala ďalším pacientkam. "Veľkou oporou mi bola jeho predsedníčka Mirina Hochelová. ktorá nás bohužiaľ po dlhoročnom vysporiadavaní sa s chorobou opustila v roku 2016. S ňou som rozoberala hlavne psychické prežívanie choroby a rôzne relaxačné a vizualizačné techniky, " 

Preč s bludmi, potrebné sú seriózne informácie

Práve občianske združenia často dopĺňajú a niekedy aj suplujú úlohu vyťažených lekárov v rámci prevencie ochorení, ako je rakovina. Elena Hudáková sa vždy rada podelí o osobnú skúsenosť a vníma ako povinnosť pomáhať. „Nič vám tak nepomôže ako reálna skúsenosť niekoho iného. Dôležité je o chorobe hovoriť a informovať sa navzájom.“ Mrzí ju však, že svoju úlohu v prevencii zanedbáva štát. „V našej krajine je veľmi slabá sieť podpory. Chýba najmä tá psychologická a tiež vzdelávanie ohľadom úpravy stravy a životného štýlu, práce so stresom, cvičení. My sme veľa vecí študovali na zahraničných portáloch podobných združení. Určite by bolo pre budúce pacientky s rakovinou veľkou pomocou, ak by prišlo väčšie nasadenie zhora,“ myslí si.

„V združeniach sme všetko baby po onkologickom ochorení – stále v kvázi záručnej dobe – všetky čakáme, kedy to bude s nami úplne v poriadku. Každé tri mesiace absolvujeme nejaké vyšetrenie a okrem toho sa venujeme aj občianskemu združeniu. Robíme to popri našej reálnej práci, akoby v našom záujme, pretože cítime, že by isté veci mali byť vypovedané,“ vysvetľuje.

Jej osobnou ambíciou je pomôcť ženám, ktoré sa s chorobou stretnú v podobnom veku ako ona sama. „Na Slovensku je máličko portálov, ktoré sa venujú prevencii rakoviny prsníka celkovo. Aj preto by som chcela zriadiť takúto stránku. Ukázať ženám, ako by si mali prsníky vyšetriť, priniesť im odborné informácie. Hnevá ma, že mnoho žien zanedbá svoje zdravie len preto, lebo dôverujú bludom na rozličných fórach, ktoré s odborným pohľadom nemajú nič spoločné. Také niečo by sme mali minimalizovať,“ konštatuje angažovaná Elena Hudáková, ktorá sa stala aj tvárou charitatívnej kampane na pochod Avon proti rakovine prsníka. Ten sa bude konať už o pár týždňov – v júni v Bratislave.

Hoci mnoho žien si chce nechať bolestnú skúsenosť s chorobou pre seba, ona sama to vníma inak. „Rakovina je diagnóza, ktorá zasiahne celú rodinu a stáva sa, že ľudia ju chcú prežívať veľmi tajne, v čo najužšom kruhu blízkych, v súkromí. Mne sa zdalo ako dôležité, že by sa o diagnóze malo hovoriť. Malo by sa informovať o tom, že môže prepuknúť aj u žien v mladšom veku. Chcem takto prispieť k prevencii a vyššej informovanosti a verím, že to pomôže aspoň pár ženám, ktoré sa s niečím podobným stretnú v budúcnosti.“

Článok vyšiel v ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ženský magazín MiA #samovyšetrenie #rakovina prsníka #preventívna prehliadka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk