Keď však vypijeme priveľa kávy, organizmus to zistí a vysiela signály, ktorým je dobré venovať pozornosť, aby sme zmiernili prípadné negatívne účinky nápojov na báze kofeínu, napísal taliansky denník Corriere della Sera.
Káva nie je len stimulantom centrálneho nervového systému, ale blokuje tiež receptory adenozínu, relevantné chemické zlúčeniny podieľajúce sa aj na spánku, a zároveň zvyšuje hladinu adrenalínu, dopamínu a glutamátu. Tieto reakcie môžu vyvolať úzkosť, nervozitu, rozrušenie a dokonca výbuchy zúrivosti. Zvyšujú tiež frekvenciu srdcového tepu. Preto by sa všetci, ktorí trpia srdcovými chorobami, mali kávy vyvarovať.
Nie je nič lepšie ako šálka kávy, aby sme v priebehu niekoľkých okamihov odstránili únavu. Ale tento účinok rýchlo mizne a nastáva útlm. Podľa štúdie z roku 2012 môže popíjanie kávy na pracovisku znižovať produktivitu práce.
Mnohí ľudia sa spoliehajú na svoj prídel kofeínu, aby boli celý deň bdelí, ale v skutočnosti ide o takzvanú falošnú energiu. Iba jedlo môže dodať organizmu palivo, ktoré potrebuje, upozorňuje lekárka a nutričná poradkyňa Jenna Braddock.
Kofeín je močopudný, a preto ten, kto pravidelne popíja kávu, je vystavený nebezpečenstvu dehydratácie organizmu, ak pravidelne nedopĺňa tekutinu v podobe vody. Bolo tiež preukázané, že káva (aj tá bez kofeínu) má preháňavý účinok zhruba na 30 percent ľudí. Vedci zatiaľ presne nevedia, čím to je spôsobené, ale predpokladajú, že tu môže hrať úlohu stimulujúci účinok kyseliny kávovej na črevá.
Preto je vhodné doplniť šálku kávy nejakým zákuskom, pretože jedlo spomaľuje priechod nápoja žalúdkom a tráviacim traktom do močového mechúra. Lepšie je tiež zvoliť viac čiernu kávu, ako sú francúzske pražené kávy, ktoré sú menej kyslé a obsahujú menej kofeínu.
Kofeín patrí k trom hlavným príčinám šklbania očného viečka. Štúdia Newyorskej univerzity ukázala, ako kofeín stimuluje serotonín a noradrenalín, chemické látky, ktoré slúžia na prenášanie vzruchov a môžu zvyšovať reaktivitu svalov a nervov. V takom prípade je vhodné vynechať kávu a doplniť tekutiny.
Vedci tiež prisudzujú káve schopnosť narušovať spánok, zhoršovať jeho kvalitu a skracovať jeho dobu. Káva pôsobí na cirkadiánny rytmus, čo je približne celodenný interval, v ktorom sa striedajú spánok a bdenie, a spôsobuje, že je pre jej konzumenta ťažšie zaspať. A pretože spánok má zásadný význam pre kognitívne (poznávacie) funkcie, je akýkoľvek prípadný prínos kofeínu okamžite prehlušený nedostatkom zodpovedajúceho odpočinku.
Hoci to neplatí vo všetkých prípadoch, pretože citlivosť na kofeín sa u jednotlivcov líši, je lepšie vyhnúť sa konzumácii kávy po 16. hodine, aby sa tak predišlo prípadným negatívnym dopadom na spánok.