Podobné platí, keď hodiny hráte na klavír alebo na gitaru či husle. Kto tancuje, rozvíja rôzne časti mozgu. Hudba ale zostáva určujúcim faktorom pri oboch činnostiach, hoci zakaždým iným spôsobom.
Vplyv hudby na činnosť mozgu ukázal nedávny výskum International Laboratory for Brain, Music and Sound Research pri Montrealského univerzite. Koordinovala ho talianska vedkyňa Chiara Giacoso z Univerzity života a zdravia San Raffaele v Miláne.
Na rozdiel od toho, čo sa na základe predošlých výskumov usudzovalo, táto štúdia ukazuje, že tanec a cvičenie na nejaký hudobný nástroj pôsobia na rôzne časti mozgu. Predovšetkým ale majú obe činnosti pozitívny účinok na telo a mozog.
Popularita rozličných tréningových aktivít spojených s tancom a hudbou v poslednom čase výrazne vzrástla, ale vedci sa zatiaľ nezaoberali tým, či skupina ľudí, ktorí sa takým aktivitám venujú, mala lepšiu koncentráciu, alebo bystrejšie uvažovanie. Tvrdia to však často mnohí účastníci podobných hodín tanca – po absolvovaní tréningov sa cítia lepšie, majú pocit, že dokážu lepšie uvažovať, alebo sú kreatívnejší.
Menej sa v súčasnosti hráva na hudobných nástrojoch. Vedecké výsledky však naznačujú, že by bolo dobré, keby sme sa už v skorom veku, detstve a mladosti vrátili viac k hodinám výučby hry na hudobných nástrojoch. Celkovo by sa tak zlepšila pripravenosť mladšej generácie na ďalšiu výuku a riešenie úloh.