Fascinuje psychológov aj vedecké kruhy. Aký vzťah máme k svojmu bruchu v spoločnosti, kde vládne nadmerná spotreba a následná detoxikácia?
Brucho ctia lekári aj celebrity
Kto nikdy nemal zovretý žalúdok, keď mal hovoriť na verejnosti? Nehovorí sa snáď, že musíme „stráviť“ zlú správu? Tráviace ústrojenstvo je v bežnej reči všadeprítomné. Ale na rozdiel od srdca, pľúc či mozgu je ťažké nájsť nejaký sonet či verš, ktorý by ho ospevoval.
Už v roku 2003 profesor na Sherbrookeskej univerzite v kanadskom Québecu Ghislain Devroede spájal zažívacie problémy s psychogenealogiou. Vo svojej eseji nazvanej Čo hovoria problémy s bruchom o našej minulosti sonduje naše útroby a ponúka integrovanú víziu brucha, spočívajúcu na vzájomnom pôsobení psychiky a prežitkov pacienta.
Dokonca aj celebrity hovoria o svojich útrobách. „Črevná hydroterapia (preplachovanie hrubého čreva čistou vodou) je ako dávny lekár. Berie sa menej liekov a preplachuje sa alebo sa v čase choroby drží pôst,“ hovorí francúzska herečka Juliette Binoche.
Iné celebrity, napríklad Jennifer Lopez, Gwyneth Paltrow a Jennifer Aniston, dávajú prednosť liečebnému pôstu. Ďalšie zase majú v obľube detoxikačné čaje. V spoločnosti, kde vládne hojnosť, sú k prečisteniu vnútra všetky prostriedky dobré, podotýka francúzsky týždenník L'Express. Prechádza teda fyzická a psychická pohoda bruchom?
Neláska kontra spokojnosť
V čínskej a indickej mytológii je brucho považované za sídlo duše. Tiež sa tam rodí nový život. Dokonca aj v Biblii je jeho úloha veľmi symbolická. Či nebol Jonáš uväznený v bruchu veľryby, než bol prepustený a ako mu Boh odpustil?
Neprekvapuje, že hlavným komplexom Francúzov je práve brucho. Podľa štúdie inštitútu Ipsos z roku 2011 ho polovica ľudí nemá rada. Táto neláska je oveľa výraznejšia ako v prípade iných častí tela. Na druhom mieste sú stehná a paže, ktoré nemiluje 18 percent Francúzov, potom hrudník, prsia a nohy, ktoré nemá rado 16 percent. Dokonca 66 percent osôb dospelo k záveru, že keď je človeku dobre v bruchu, je mu dobre aj v mysli. Ako to vysvetliť?
„Brucho je spodkom tela, časťou, ktorá je spojená s našou živočíšnosťou a reprodukciou. Je to akési miesto znehodnocovania, predovšetkým v materialistickej spoločnosti, ktoré považuje telo za firmu, ktorú je potrebné riadiť a ktorá sa musí podrobiť našej vôli,“ hovorí sociológ David le Breton.
Brucho ako hotová veda?
Priekopníkom novej vedy nazvanej neurogastroenterológia je profesor Michael Gehrson, šéf oddelenia anatómie a bunkovej biológie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku. Podľa jeho tézy má nervový systém nášho tráviaceho ústrojenstva akúsi mozgovú aktivitu a inteligenciu, ktoré sú mu vlastné. Odtiaľ pochádza jeho prezývka „druhý mozog“.
Gehrson preukázal, že 90 percent hormónu šťastia serotonínu je produkovaného v črevách a tiež sa tam ukladá. „Črevný mozog pociťuje, spracováva a vstrebáva emócie a problémy vytvárané jeho veľkým bratom a naviac registruje emocionálny ohlas významných udalostí v našich vnútornostiach,“ píše Irina Matveiková, expertka na rodinné lekárstvo, endokrinológiu a poruchy príjmu potravy. „Črevný mozog je miestom, odkiaľ pramení strach, úzkosť a fóbie, ale rodí sa tu tiež intuícia, pochopenie, predtuchy i obsesie,“ dodáva. Lepšie je snažiť sa bruchu načúvať ako ich kontrolovať.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá dáva prednosť mozgovej aktivite. Rozhodne nejde o to popierať ju, ale skôr ju vyvažovať tým, že necháme energiu cirkulovať v bruchu,“ uvádza expert na japonské masáže Thibault Marlin pracujúci pre značku Lancôme.
Medzi jeho klientmi sú predovšetkým šéfovia podnikov, právnici a psychológovia, ľudia pracujúci „hlavou“, ktorí chcú plne pocítiť svoje emócie. K tomu je vhodná hypnóza, masáže, cvičenia, meditácie, akupunktúra a … zdravá výživa.