Plod typického tvaru sa vyznačuje fialovou farbou, ktorá je sama osebe podľa odborníkov znakom toho, že je dobré zaradiť ju do jedálnička – aspoň v prípade zeleniny a ovocia. O farbu sa totiž stará prítomnosť antokyánu, ktorý je prírodným farbivom, ale zároveň silným antioxidantom. Pre telo robí skvelú službu, podieľa sa na boji proti voľným radikálom a chráni bunky.
Baklažán obsahuje tiež veľa fytonutrientov, ktoré majú antibakteriálne a protizápalové účinky. Vďaka obsahu kyseliny chlorogénovej sa konzumáciou baklažánu zlepšuje metabolizmus, zníži hladina cholesterolu a tiež je pomocníkom v chudnutí. Potláča totiž chuť na jedlo. Zelenina tiež obsahuje meď, vápnik, mangán, draslík či vitamíny B a C.
Niektoré gazdinky obchádzajú baklažán pre horkastú chuť, ktorá sa občas prejaví už po tepelnej úprave. Ide však o to, aby ste plody správne pripravili a túto chuť eliminujete. Plod treba rozkrájať a posoliť, čím sa v baklažáne uvoľní voda. Keď zeleninu orestujete alebo podusíte, postupne stratí horkastú chuť. Pre niekoho je však práve táto chuť signifikantná a radšej konzumujú baklažány s horkastou, akoby zaúdenou chuťou – funguje to najmä v studených nátierkach.
Baklažán je skvelou prílohou aj pri grilovaní mäsa – jeho plátky ugrilované na rošte, alebo aj panvici môžete podávať ako plnohodnotnú prílohu.