Oproti rozšírenému názoru sa zdá, že mliečne výrobky sú našimi spojencami v boji proti nadváhe, ktorá sa dnes týka aj detí a mládeže. Vápnik spolupôsobí pri absorpcii tukov v črevách a znižuje celkový energetický príjem. Mliečne výrobky sú navyše bohaté na vitamín D a draslík, napísal denník Corriere della Sera.
Časopis European Journal of Clinical Nutrition nedávno priniesol závery analýzy desiatich štúdií o súvislosti medzi mliečnymi výrobkami a telesnou hmotnosťou. Na základe údajov o 46 000 detí a adolescentov, ktorí pochádzali z rôznych krajín a vedci ich sledovali tri roky, dospeli autori k záveru, že pravidelná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov znižuje o 38 percent riziko nadváhy či obezity v neskorších rokoch. Každou porciou navyše sa toto riziko znižuje o ďalších 13 percent. Okrem toho deti, ktoré jedia veľa mliečnych výrobkov, majú zároveň o trochu menej telesného tuku nezávisle na tom, aká je ich ďalšia strava.
Mliečne výrobky sú v mnohých diétach zakázané, pretože sú bohaté na tuky. O mlieku sa diskutuje už roky, pretože ho niektorí považujú za potravinu, ktorá nepatrí do ľudskej výživy. Ako je teda možné, že mliečne výrobky môžu držať váhu na uzde?
„Presný mechanizmus pôsobenia proti obezite nie je známy, ale vápnik a proteíny, na ktoré sú mliečne výrobky bohaté, môžu mať rozhodujúcu úlohu,“ vysvetľuje epidemiológ a expert na výživu Ka He z univerzity v americkom Bloomingtone.
"Napríklad vápnik redukuje lipogenézu, teda proces, v ktorom organizmus syntetizuje mastné kyseliny a následne lipidy a zároveň prispieva k lipolýze (odbúravanie tuku uloženého v tukových bunkách) a zasahuje do absorpcie tukov v črevách. Proteíny zvyšujú bazálny metabolizmus, podporujú pocit sýtosti a navyše prispievajú k udržaniu svalovej hmoty. v mliečnych výrobkoch potom nachádzame prvky užitočné v detstve aj dospievaní, ktoré sú napríklad zásadné pre vybudovanie kostnej hmoty, ako je vitamín D a draslík. Ide teda o pokrmy, ktoré nemožno zo stravy vylúčiť, ale naopak by sa mali na našom stole objavovať pravidelne, "vysvetľuje Ka He.
V detstve lekári odporúčajú dve porcie v množstve 125 gramoch mlieka alebo jogurtu denne – v dospievaní až tri porcie denne, lebo vtedy sa utvára kostná „rezerva“ pre budúcnosť. Deti by mali tiež jesť dvakrát týždenne syr a tým, ako rastú, by mali jesť syr trikrát až štyrikrát týždenne. Aj v dospelosti je konzumácia mliečnych výrobkov podľa vedcov spojená so zdravím.
Podľa švédskej štúdie uverejnenej na stránkach American Journal of Clinical Nutrition, ktorá zahŕňala viac ako 19 000 žien vo veku od 40 do 50 rokov, sa konzumácia najmenej jednej porcie mliečnych výrobkov denne podpisuje pod redukciu rizika nadváhy na začiatku menopauzy o 30 percent.
Nechýbajú ale ani údaje o význame konzumácie mliečnych výrobkov u dospelých mužov. Podľa francúzskej štúdie zahŕňajúcej 960 mužov nad 45 rokov, ktorí boli sledovaní počas pätnástich rokov, sú mliečne výrobky, cereálie a zelenina tými jedlami, ktoré predlžujú život. Kto pije veľa mlieka, má o 39 percent nižšie riziko úmrtia na najrôznejšie choroby. Podobný výsledok sa dosiahol pri konzumácii zeleniny (riziko bolo nižšie o 32 percent) a cereálií (o 43 percent). Mliečne výrobky tak môžu byť užitočné po celý život.
Podľa Európskej spoločnosti pre gastroenterológiu je v Európe každé tretie dieťa vo veku od šiestich do deviatich rokov obézne alebo má nadváhu. Pritom 90 percent obéznych detí si udržuje kilá naviac aj v dospelosti.