Peniaze síce dávajú pocit slobody a sú nástrojom úsmevu, ak ide o zabezpečenie základných životných potrieb, no bezbrehé hromadenie statkov so šťastným životom nemá nič spoločné!
Easterlinov paradox stále platí
Hľadanie súvislosti medzi bohatstvom a šťastím sa tiahne naprieč celou ľudskou históriou. Zistenia Richarda Easterlina z roku 1974 však platia aj dnes. Peniaze vytvárajú pocit šťastia u ľudí len do tej miery, kým zabezpečujú ich základné životné potreby. Snaha o stále vyššie príjmy a zárobok vyúsťuje naopak do úzkosti, depresie a neurózy. To vysvetľuje paradox, ako je možné, že napríklad na Srí Lanke sa cítia ľudia šťastnejší ako v rozvinutej Amerike.
Práca robí šťastnejšími ako peniaze
Daniel Kahneman získal v roku 2002 Nobelovu cenu za ekonómiu, no známy sa stal najmä vďaka výskumu sledujúcemu spojitosť šťastia a práce. Na tisícoch ľudí dokázal, že zvýšenie pocitu šťastia súvisí s upokojením v práci viac ako s odmenou za ňu. Preto úspešní umelci, športovci a podnikatelia majú vyšší pocit šťastia a finančný zisk je len dôsledkom nie prioritou. Voľba práce kvôli peniazom prináša mnoho negatív spojených s ohrozením zdravia aj priateľstva a vyvoláva pocit frustrácie a nepokojnosti so životom.
Práca na sebe
Nie je to porovnávanie, ale snaha byť každý deň lepší a lepší. Randy Gage, ktorý patrí k majstrom amerického sna a podarilo sa mu z pohnutej minulosti a väzenia vypracovať na milionára, hovorí, že nemôžeme byť lepší ako všetci, ale môžeme byť každý deň lepší ako sme boli včera. Preto nie je tak podstatné porovnávať sa s celým svetom, ale pracovať na sebe. Snaha zlepšovať sa krok po kroku je spojená s pocitom šťastia a životného naplnenia.
Ženám dajú viac šťastia deti
Ak sa budeme pozerať na hladinu šťastia vo vzťahu, muži sa na spokojnosť a šťastie obvykle pozerajú cez optiku partnerky a spokojnosť s ňou. Pre ženy je dobrý chlap akosi málo a na dosiahnutie rodinného šťastia potrebujú aj sfunkčnenie materinského inštinktu. Potreba detí u žien vysoko súvisí aj s pocitom šťastia.
Spojitosť s prírodou
Príroda má aj v 21. storočí na človeka silný vplyv. A najmä na jeho pocit šťastia. Nakupovanie vyvoláva v ľudskom mozgu pocity eufórie, ale šťastní sa v nákupnom centre plného hluku a betónu cítiť nebudeme. Ľudia, ktorí žijú v prírode, alebo často chodia do lesov sú šťastnejší. Aj to je recept, ako uľaviť mestskej duši.