Láska a alergie kvitnú v každom veku, hovorí dermatologička Michaela Blaško. To je podľa nej aj dôvod, prečo sa stále viac a viac žien stretáva s problémom citlivej pleti. Nejde pritom len o diagnózu, ktorú by sme riešili od tínedžerských čias, keď má pleť najväčšie sklony k problematickým prejavom. „Celý život sa senzibilizujeme a v istom momente nám to môže koža alebo iný systém, napríklad aj dýchací, dať najavo. Človek si alergiu vie získať častým kontaktom s alergénom a výsledkom môže byť aj citlivá pleť,“ vysvetľuje Michaela Blaško.
Keď kvitnú alergény…
Najčastejším prejavom je extrémne suchá pleť. Citlivá koža so sklonom k alergickým reakciám trpí väčšiu časť roka. Krutá býva jeseň aj zima. Z nízkych teplôt, mrazu či vetra sa koža vysušuje viac ako v lete, keď ju ošetrujeme a poriadne premasťujeme. Ani toto obdobie roka však našu pokožku nešetrí.
„Na jar sa zvyknú zhoršiť príznaky pacientom s atopickou dermatitídou, kde je príznakom suchá, atopická, svrbivá koža, často s akútnymi prejavmi ekzému. Príčinou zhoršenia býva prechodné nestabilné počasie a k tomu kvitnutie alergénov typu breza, lieska a mnohých iných. Dokážu pacientov podráždiť a vznikajú prejavy atopickej dermatitídy na koži,“ pokračuje odborníčka.
Mastím, mastíš, mastíme
Reč nie je len o tvári. Suchá a podráždená koža sa objavuje na celom tele. V závislosti od intenzity citlivosti je nutná aj ochrana. Podľa odborníčky sa niektorí „majitelia“ citlivej kože nezaobídu bez lekárskej pomoci. Väčšej časti však stačí správna starostlivosť. „Najdôležitejšou zásadou v starostlivosti o suchú kožu, je dodávať to, čo pokožke chýba – teda tuky,“ zdôrazňuje dermatologička.
Kožu musíme pravidelne premasťovať. Niekde stačí raz či dva razy denne, výraznejšie prejavy si žiadajú aj častejšie premasťovanie. Slúžia na to krémy, telové mlieka alebo olejové prísady do kúpeľa či na sprchovanie. Podľa Michaely Blaško je aj detergentná – teda umývacia – fáza dôležitá. „Mala by byť veľmi jemná a šetrná. Viac ako kúpeľ vyhovuje koži sprcha,“ vysvetľuje. Po nej by sme mali kožu vysušiť len jemným pritláčaním uteráka na telo, nie trením.
Výber ošetrujúcich prípravkov by mal vždy podliehať diagnostike typu kože. Ak hovoríme o citlivej koži, odpoveďou sú určite kozmetické výrobky neparfumované, mastnejšie typu voda v oleji. V prípade výberu krémov proti opaľovaniu sú vhodnejšie tie, ktoré obsahujú fyzikálne filtre, nie chemické.
Slnko ako lekár, ale…
Zaujímavosťou je, že v lete sa príznaky atopickej, podráždenej a suchej kože miernia. Hoci ochrana pred slnečným žiarením je nutná, práve slnko môže byť v tomto prípade skutočne aj lekárom. „UVA a UVB žiarenie využívame aj na liečbu atopickej dermatitídy. Majú imunosupresívny efekt, tlmia zápalové prejavy v koži. Ale pozor, zhruba 90 percentám atopikov sa v lete polepší, zvyšok môže pociťovať zhoršenie,“ upozorňuje Michaela Blaško.
Samozrejme, neslobodno zabúdať na spomenuté premasťovanie a solárnu ochranu, ktorú slovenské ženy stále podceňujú. „Ja osobne používam len ochranný faktor 50 plus,“ hovorí Michaela Blaško. Slnko síce v malom množstve telu pomáha, ale jeho nadbytok zanecháva výrazné stopy. A dokáže byť veľmi nebezpečný. Aj pár teplejších dní v marci či apríli už dokáže pokožku spáliť. Odborníčka má z praxe prípad so spálením kože staršej ženy, ktorá podcenila marcové slnko, ale tiež pľuzgiere na pleciach desaťročného dievčatka, ktoré sa na jar hralo na pieskovisku. Pokožka detí aj starnúca pleť sú na slnko ešte citlivejšie. Pri citlivej a suchej koži to platí rovnako. Platí jednoduché pravidlo – ak máte svetlú pokožku a slnko vás potrápi už po pár minútach, mali by ste používať prípravky s ochranným faktorom od skorej jari. V preventívnom používaní krémov či sprejov s UV filtrom sa však okrem ochrany ukrýva aj ďalší benefit – pokožku pomaly zvykáme na zvyšovanie intenzity slnečných lúčov.
Atopická dermatitída
Chronické neinfekčné zápalové ochorenie kože, pri ktorom je pokožka v oblasti tváre- najmä okolo očí, úst, ale aj na krku či v oblasti lakťových a zákolenných zhybov (alebo všetkých lokalít súčasne) suchá, začervenaná a svrbí. Postihuje 10% celkovej svetovej populácie (10 až 20% detí a 2 až 5% dospelých), pričom za posledných 30 rokov vzrástol počet zistených prípadov o 200 až 300%.
Článok vyšiel v novej ženskej prílohe Pravdy – v magazíne MiA.