Brucho nikdy predtým toľko nezaujímalo verejnosť ani vedcov, tento orgán fascinuje psychológov a vedecké kruhy. Komu sa nikdy nezovreli útroby, keď mal hovoriť na verejnosti? Na rozdiel od srdca, pľúc alebo mozgu nenájdeme sonet, ktorý by oslavoval brucho. Hoci literatúra na neho zabúda, stalo sa počas niekoľkých rokov jedným z hlavných tém vedeckých prác.
Napríklad v roku 2003 spájal profesor chirurgie na Sherbroockej univerzite v Quebecu tráviace problémy s psychogenealogiou – s tým, ako problémy s bruchom vypovedajú o našej minulosti a ako pôsobia na duševný stav.
Aj celebrity sa zaoberajú svojím bruchom, či už ide o terapeutický pôst alebo detoxikáciu. Trebárs Jennifer Lopez, Gwyneth Paltrow a Jennifer Aniston uprednostňujú terapeutický pôst. Iní dávajú prednosť odvarom s preháňavým účinkom a detoxikačným čajom. Všetky prostriedky sú dobré na to, aby sa vnútornosti očistili. Prechádzajú snáď pocity fyzickej a duševnej pohody skrz naše brucho?
V čínskej a indickej mytológii je brucho považované za sídlo duše. V ňom sa tiež rodí nový život. Dokonca v Biblii je rola brucha veľmi symbolická. Či Jonáš nebol tri dni väzňom v bruchu veľryby, ako mu Boh odpustil? V našej dobe už spoločnosť nepovažuje telo a jednotlivca za jediný celok. Telo podrobuje tisícke prísnych požiadaviek a robí z neho zdroj hrdosti, alebo naopak hanby.
Hlavným komplexom Francúzov nie je nič iné ako brucho. Podľa štúdie ústavu Ipsos Santé z roku 2011 nemá svoje vlastné brucho rada každá druhá osoba. Táto neláska je oveľa väčšia ako u ostatných častí tela. Dokonca 66 percent opýtaných dospelo k záveru, že „pohoda v bruchu znamená pohodu v hlave“. Ako to vysvetliť?
„Na rozdiel od mozgu, ktorý je v tele najvyššie položeným orgánom, je brucho spodkom tela, časti, ktorú spájame s našou živočíšnosťou a reprodukciou. V materialistickej spoločnosti, ktorá telo považuje za akýsi podnik, ktorý je potrebné riadiť, sa brucho má podrobovať našej vôli,“ podotýka sociológ David Le Breton, ktorého citoval francúzsky týždenník L'Express.
Pretože nemôžeme mať pod kontrolou svoj život, snažíme sa mať pod kontrolou svoje telo. Tejto kontrole sa však brucho často vymyká. Preto sú také úspešné orientálne a alternatívne metódy, ktoré sa zaoberajú telom v jeho celistvosti. Le Breton hovorí, že je naša posadnutosť bruchom aj výsledkom neustálej prítomnosti problematiky výživy v médiách. „To, že kuchyňa znova nadobúda svoj význam, že sa ľudia zaujímajú o to, čo jedia, im dáva potrebu starať o tento orgán a odstraňovať tabu,“ uvádza.
Priekopníkom novej vedy nazvanej neurogastroenterológia je profesor Michael Gershon z Kolumbijskej univerzity v New Yorku. Nervový systém nášho tráviaceho ústrojenstva má podľa neho akúsi mozgovú aktivitu a inteligenciu. Z toho vyplýva aj prezývka brucha – druhý mozog.
Profesor Gershon preukázal, že 90 percent hormónu šťastia serotonínu je produkovaných a skladovaných v črevách. Črevný mozog je miestom, odkiaľ pramení strach, úzkosť a fóbie. Rodí sa tam intuícia, pochopenie pre druhých, túžba po kontrole a obsesie. „Namiesto toho, aby sme sa snažili svoje brucho kontrolovať, urobili by sme lepšie, keby sme sa ho naučili počúvať,“ vysvetľuje Gershon.
Nerovnováha v trávení je často dôsledkom psychických a emotívnych problémov, tieto problémy ale môžu byť tiež príčinou týchto ťažkostí.
„Žijeme v spoločnosti, ktorá uprednostňuje mozgovú aktivitu. Nejde rozhodne o to, že by sme ju chceli popierať, usilujme sa skôr o rovnováhu a umožnenie cirkulácie energie v bruchu,“ dodáva expert na japonské dýchacie masáže Thibault Marlin. Či už to je hypnóza, masáže, cvičenia, meditácie, plné uvedomovanie si brucha, zdravá výživa či akupunktúra, každý môže mať svoju metódu.