Ľudia, ktorí žili v predindustriálnej spoločnosti, nespali oveľa viac ako šesť hodín denne. Americkí vedci vo svojej štúdii skúmali zvyklosti týkajúce sa spánku u populácií, ktorých životný štýl je blízky lovcom a zberačom z paleolitu. Dospeli k záveru, že so spánkom to nebolo kedysi oveľa lepšie ako dnes a že osem hodín spánku denne nepotrebujeme. Informácie zverejnil francúzsky týždenník L'Express.
Nedostatok spánku je pravdepodobne neduhom 21. storočia. Svetelné znečistenie nás pripravuje o regeneračný spánok a sledovanie televízie či práca s počítačom dlho do noci nám znemožňuje pokojné zaspávanie. Zdá sa, že nočný čas pokoja nám otravuje snáď všetko a že moderná doba má ďaleko k dobe, kedy naši predkovia chodili spať so sliepkami a vstávali s východom slnka.
Skupina americký vedcov z Kalifornskej univerzity sledovala tri skupiny patriace k predindustriálnej spoločnosti v Tanzánii, Namíbii a Bolívii, ktorých každodenný život ovplyvňoval lov a zber. Žili bez elektriny, podobne ako ľudia z doby paleolitu.
Ukázalo sa, že tieto rodiny nechodili spať so súmrakom, ale zostávali v priemere o tri hodiny a 20 minút dlhšie hore. V zime síce spali najmenej o hodinu dlhšie, ale priemerná doba ich spánku sa pohybovala okolo šiestich hodín a 15 minút. To má ďaleko od ôsmich či deviatich hodín, o ktorých sa tvrdí, že sú pre človeka nevyhnutné. To, čo predurčovalo odchod do postele a vstávanie, bola skôr teplota než svetlo.
Podľa vedca Jeroma Siegela sú tieto nerealistické očakávania súčasníkov týkajúce sa spánku zdrojom zdravotných problémov. „Ak idete k praktickému lekárovi a poviete mu: ‚Myslím si, že by som mal viac spať‘, dá vám prvý liek na spanie, ktorý má po ruke,“ hovorí vedec.
Spime teda šesť hodín denne a prestaňme nariekať! To ale nie je také jednoduché. Hluk v meste, stres v zamestnaní, práca a sedavý životný štýl sú problémami, ktoré môžu viesť k skutočným problémom so spánkom.
Spánok je jedným z kľúčov vývoja človeka. Opica, napríklad, spí viac ako človek, ale jej spánok nie je taký regenerujúci. Vedci z americkej Duke University zistili, že človek spí menej, ale lepšie ako ostatné primáty. Keď prví ľudia opustili stromy, kde spali a ľahli si do postele na zem, začali spať menej, ale lepšie a hlbšie. Tým zrejme prospeli duševnému vývoju.
Vedeckí pracovníci David Samson a Charles Nunn pozorovali dnešné primáty v spánku. Doba spánku sa zdala priamo úmerná veľkosti zvieraťa, avšak s jedinou výnimkou – tou bol človek so siedmimi hodinami spánku denne. Ďalšou zvláštnosťou je to, že strávime 22 percent v paradoxnom spánku (REM fáza), teda oveľa viac než ostatné primáty.
Podľa vedcov sme prijali tento zvyk pred necelými dvoma miliónmi rokov, keď homo erectus zostúpil k spánku na zem k ohňu. Spánok vo vetvách stromov, ktorými pohyboval vietor a kde mohli byť rizikom napríklad hady, bol veľmi nepohodlný. Na zemi, naopak, mohol človek stráviť lepšiu noc za tej podmienky, že zostal v skupine okolo ohňa, aby zahnal prípadných predátorov. Tento hlbší a regenerujúci spánok zrejme prispel k tomu, že sa naši predkovia začali odlišovať od vtedajších primátov.