Medzi otázkami typu „čo robiť, keď“, hľadali vlani užívatelia Google najviac pomoc proti nude. Ako byť šťastný sa ťažko radí, pretože každý si pod šťastím predstavuje niečo iné. Španielsky denník El País ale ponúkol niekoľko rád, ktoré môžu pomôcť, aby sme sa cítili lepšie.
Odporúčania pochádzajú z knihy psychológa Richarda Wisemana nazvanej 59 sekúnd. V kapitole venovanej šťastie Wiseman pripomína, že tento pocit pomáha nielen k tomu, aby sme sa cítili lepšie, ale tiež robí ľudí viac spoločenskými, menej sebeckými aj schopnejšími pri riešení konfliktov. Tiež zdôrazňuje, že „šťastie nie je následkom úspechu, ale jeho príčinou“.
Prvá rada: Svoje šťastie môžeš ovplyvniť.
Päťdesiat percent šťastia je síce genetického pôvodu, ale z desiatich percent sa na ňom podieľajú vonkajšie okolnosti (okrem iného úroveň vzdelania, príjmy, osobný život) a štyridsať percent sa odvodzuje z denných zvyklostí a zo spôsobu, akým človek zmýšľa o sebe a o druhých.
Druhá rada: Peniaze šťastie neprinesú.
„Veľké príjmy nemajú za následok šťastnejší život,“ píše Wiseman. Pokiaľ teda nemáme existenčné starosti. Napríklad, ak si kúpime nový automobil, máme z neho radosť, ale len krátkodobo. Čoskoro si naň zvykneme a vrátime sa k svojej predchádzajúcej „úrovni osobnej spokojnosti (či nespokojnosti)“.
Tretia rada: Kupujte zážitky, nie predmety.
Predmety začnú pomaly strácať lesk už v okamihu, keď ich vytiahneme z krabice. Ale zážitky (napríklad cestovanie, večera) časom ešte skrásnejú: na malé nepríjemnosti zabudneme a v mysli si ponecháme len to pekné. Navyše k šťastiu pomáha aj to, že trávime čas s ostatnými.
Štvrtá rada: Zabudnite na pozitívne myslenie.
Väčšina kníh, ktoré radia ako byť šťastný, odporúča ako liek pozitívne myslenie a potláčanie negatívnych spomienok. To ale býva kontraproduktívne. Čím viac sa totiž snažíme na negatívne veci zabudnúť, tým viac na ne myslíme a sme potom deprimovaní a úzkostliví. Weisemanova kniha odporúča sa z nepríjemných skúseností vypísať a každý deň venovať niekoľko minút spísaniu negatívnych pocitov, ak sú nejaké. To nám potom umožní lepšie utriediť problémy a nájsť riešenia. A je to systematickejšie, než o negatívnych veciach a problémoch hovoriť.
Piata rada: Ďakujte.
Psychológovia Robert Emmons a Michael McCullough vykonali pokus s tromi skupinami osôb, pričom ľudia v prvej z nich mali každý týždeň písať zoznam piatich vecí, za ktoré sa cítili byť vďační. V druhej skupine mali písať päť vecí, ktoré ich obťažovali, a v tretej päť vecí, ktoré sa im prihodili. Ako najšťastnejší z experimentu vyšli tí, ktorí ďakovali. Vyjadrovať vďačnosť pomáha pripomínať si dobré veci a vytvárať sociálne väzby. Ak človek poďakuje ostatným, urobí im radosť, ktorá sa mu vráti.
Šiesta rada: Správajte sa, ako by ste boli šťastní.
Keď je človek šťastný, usmieva sa. Keď súhlasí, kývne hlavou. A rovnaký proces funguje aj opačne. Ak sa správate určitým spôsobom, prináša to zodpovedajúce pocity. Takže sa usmievajte a budete sa cítiť šťastní. Psychológ Wiseman ďalej radí kráčať uvoľnene, výraznejšie hovoriť, v rozhovoroch skôr súhlasiť, nosiť farebnejšie oblečenie, používať pozitívne slová, menej hovoriť v prvej osobe (ja, mne, pre mňa) a mať pevný stisk pri podávaní ruky.
Tiež môže pomôcť nosiť slnečné okuliare. Keď ich nemáme, svieti nám slnko do očí a my ich privierame, takže potom vyzeráme, ako že sme ustarostení. A to si môže náš mozog vyložiť tak, akože nie sme spokojní.