Avšak akú teplotu by voda vo vani mala mať – to je predmetom horúcich diskusií už od čias dávneho Ríma. Vyriešiť sa ich rozhodla dermatologička Melissa Piliangová z Clevelandskej kliniky, ktorá dospela k záveru, že 44 stupňov Celzia je onou magickou hodnotou, napísal spravodajský server The Wall Street Journal.
Kým z kohútika môže tiecť voda horúca až 60 stupňov Celzia, väčšina lekárov odporúča nastavenie domácich bojlerov na teplotu tesne pod 50 stupňov, aby sa predišlo obareniu. A optimálna teplota na spláchnutie špiny a každodenných baktérií je podľa doktorky Piliangové 44 stupňov Celzia – a menej. Voda vo vani by mala byť „pocitovo teplá, ale nie nepríjemne horúca“, radí.
Epidermis, teda vrchná časť kože, má vonkajšiu lipidovú vrstvu, ktorá organizmus chráni. „Práve ona drží zlú vodu a baktérie vonku, dobrú vodu vo vnútri a uchováva pokožku vláčnu a hydratovanú,“ vysvetľuje Piliangová.
Túto ochrannú vrstvu prirovnáva k vrstvičke masla na noži. Keď ho podržíme pod studenou vodou, zostane na mieste, ale pod horúcou vodou sa rozpustí a stečie. A presne to isté urobí s ochrannou vrstvou na koži ľudí horúci kúpeľ nad 44 stupňov, tvrdí.
U mladších ľudí koža nahradí vrchnú lipidovú vrstvu rýchlejšie ako u starších ľudí. „Ako starneme, má koža menšiu toleranciu voči horúcej vode, čo môže viesť k jej vysychaniu, svrbeniu, začervenaniu a možno dokonca aj k ekzémom,“ varuje.
Ani hydratačné krémy prirodzené kožné lipidy nenahradia. A zatiaľ čo dvadsaťročná žena si môže dať horúcu sprchu dvakrát denne, v štyridsiatich už môže zistiť, že po takej sprche má po tele plochy suchej kože.