Výživa matiek a najmenších má veľké nedostatky! Čo treba zmeniť?

Nová slovenská štúdia s názvom Nutričné návyky dojčiacich matiek a malých detí, ktorú na prelome rokov 2014 a 2015 realizovali prostredníctvom internetu na vzorke 150 matiek a 500 detí, odhalila výrazné nedostatky vo výžive najmenších a ich matiek.

30.04.2015 16:54
strava, jedlo, dieťa, výživa Foto:
Strave najmenších na Slovensku chýba množstvo živín a objavuje sa v nej veľa látok, ktoré nie sú pre batoľatá priaznivé.
debata

Až 88 percent dojčiacich žien nemá dostatočný energetický príjem, chýba im kyselina listová, železo, vápnik, vitamín D, zinok, vitamíny skupiny B a jód. Okrem toho majú nedostatok polynenasýtených mastných kyselín, najmä omega-3 alebo LCP mastných kyselín. Pokiaľ si ich matka dostatočne nedopĺňa, postupne môže nedostatkom niektorých prvkov a vitamínov trpieť aj dieťa. Zo štúdie tiež vyplýva, že deti od šiestich mesiacov do dvoch rokov nadmerne konzumujú soľ.

Sedemdesiatim ôsmim percentám chýba železo, 95 percent má nedostatok vitamínu D a 65 percent má málo vápnika. Vplyv nevhodnej stravy sa potom prejavuje na náraste civilizačných ochorení.

Lekári László Kovács, Iveta Čierna a Renáta Szépeová na tredajšej tlačovej konferencii, ktorú zorganizovala iniciatíva 1000 dní, upozornili, že na vytváranie správnych stravovacích návykov treba myslieť už v ranom veku, pričom najdôležitejších je zhruba prvých tisíc dní od počatia.

„V prvých troch rokoch dieťa zdvojnásobí svoju výšku, štvornásobne sa zväčší jeho hmotnosť a v tomto období sa najrýchlejšie vyvíjajú nervové prepojenia. Správna výživa batoľaťa má zásadný vplyv na programovanie jeho metabolizmu do ďalšieho života,“ uviedla gastroenterologička Renáta Szépeová.

Nedostatok vitamínu D obmedzuje vstrebávanie vápnika a má za následok spomalený rast detí. Hrozí im skolióza, môžu častejšie trpieť infektmi dýchacích ciest, môžu byť apatické, ale aj viac precitlivené. Dieťa potrebuje dvakrát viac vitamínu D na kilogram hmotnosti ako dospelý človek. Nedostatok železa má dlhotrvajúce následky na mentálny a motorický vývoj dieťaťa.

Prejavuje sa málokrvnosťou, nechutenstvom, únavou či zimomravosťou. Železo je v tele zodpovedné za správne fungovanie prenosu kyslíka, je nevyhnutné pre tvorbu červených krviniek a dieťa ho potrebuje až štyrikrát viac ako dospelý človek. Nadbytok soli vedie k problémom s vylučovaním, nadmernou záťažou obličiek.

Podľa slov odborníkov by si na zloženie stravy mali dávať pozor aj dojčiace matky. „Mlieko je pre novorodencov a batoľatá základným zdrojom veľmi dôležitých živín a pre ich správny rast a vývoj je nevyhnutné. Pre plnohodnotné materské mlieko však musí dodržiavať správnu výživu aj matka,“ poznamenala Čierna.

„Pri dojčení je dôležité upraviť si svoje stravovacie návyky tak, aby matka dostávala ideálny pomer živín s dostatočným množstvom vitamínov a stopových prvkov. Ak uvažuje dojčiaca matka o vhodnej strave pre seba, mala by premýšľať aj nad doplnením jedálneho lístka o vhodné výživové doplnky špeciálne určené dojčiacim matkám, ktoré obsahujú optimalizovaný pomer jednotlivých vitamínov a prvkov. Pokiaľ je príjem živín menší než celková nutričná potreba pre produkciu mlieka a súčasné zachovanie zásob živín u matky, telo zmobilizuje dostupné živiny na úkor matky. Matke hrozí napríklad odvápnenie kostí, málokrvnosť, úbytok svalovej hmoty, únava a vyčerpanie, čo môže ohrozovať intenzitu a dĺžku dojčenia,“ vyjadrila sa ďalej internistka, ktorá v apríli vydala spolu s Kovácsom publikáciu Odporúčania na výživu dojčiat a batoliat.

Po odstavení dieťaťa od materského mlieka sa neodporúča priamy prechod na kravské mlieko. V porovnaní s materským mliekom totiž obsahuje veľmi málo železa a vitamínu D. Potrebám organizmu do troch rokov vyhovuje takzvané batoľacie mlieko, ktoré je upravené tak, aby dieťaťu dodalo všetko potrebné pre daný vek, rast a vývoj vrátane železa a vitamínu D. Do stravy je tiež vhodné zaraďovať červené mäso, tučné ryby ako je losos, mliečne výrobky a vajíčka.

„Správna výživa má dlhodobý efekt a podľa najnovších výskumov vedy o nutričnom programovaní to, ako sa naučíme jesť v najmladšom veku, má významný vplyv na náš zdravotný stav neskôr. Nesprávna výživa počas prvých 1000 dní života môže viesť ku vzniku civilizačných ochorení ako sú alergie, obezita, poruchy imunitného systému, diabetes, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ povedal Kovács, ktorý je odborným garantom spomínanej štúdie. „Naše zdravie ovplyvňujú gény len z 20 percent, zvyšok tvoria vonkajšie vplyvy, primárne strava,“ doplnil.

Ambíciou iniciatívy 1000 dní je nasmerovať pozornosť verejnosti na význam budovania správnych stravovacích návykov v ranom veku, naštartovať zmenu správania rodičov a pozitívne tak ovplyvniť celoživotné zdravie detí na Slovensku.

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravá výživa #dojčenie #mamičky #návyk #batoľatá #nezdravý

+ Ranné cvičenie vám pomôže dosiahnuť dobrú kondíciu a hlavne náladu.
Nemôžete sa uspokojiť len so snívaním,...

+ Nezabúdajte na aktívny oddych a relax, naplánujte pohodový víkend.
Naučíte sa dôverovať kolegom v...