Nie je tomu však úplne tak, najmä, ak pracujete v prostredí, ktoré môže vyvíjajúci sa plod ohroziť.
Zuzana je zdravotná sestra, ktorá pracovala na gynekologickom oddelení väčšej nemocnice. Samozrejmosťou boli denné aj nočné zmeny. Keď otehotnela oznámila to zamestnávateľovi a ten ju dočasne preradil na denné zmeny v jednej z gynekologických ambulancií. Nakoniec tam zostala pracovať aj po návrate z rodičovskej dovolenky.
Pracovné podmienky tehotných žien upravuje aj Zákonník práce 311/2001 Z.z. V ňom sa uvádza, že „Tehotná zamestnankyňa na účely tohto zákona je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.“ Preto, od dňa, kedy svojmu zamestnávateľovi písomne oznámite, že ste tehotná, vzťahuje sa na vás ochrana tohto zákona.
Zákon hovorí: „Tehotná žena, matka do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiaca žena vykonáva prácu, ktorou sa nesmú tieto ženy zamestnávať alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo alebo materské poslanie.“ Samozrejme, záleží, akú prácu budúca mamička vykonáva a aký je jej momentálny zdravotný stav. Ten, posúdi gynekológ, ktorý odporučí zmenu pracovného zaradenia.
Ktoré práce sa tehotným ženám neodporúčajú?
- Práca s chemikáliami.
- Práca s niektorým biologickým materiálom (napríklad v laboratóriách).
- Práca, kde môže byť matka a dieťa ožiarená (rontgen).
- Práca vo výškach.
- Práca v podzemí alebo tam, kde môže prísť k nedostatočnému okysličeniu pľúc.
- Práca so zvieratami (uhryznutie, úrazy, toxoplazmóza…).
- Práca, kde žena musí zdvíhať ťažké predmety.
- Práca pri ktorej môže prísť ľahšie k úrazom.
- Práca v priestoroch s vysokými alebo nízkymi teplotami.
- Práca pri ktorej musí počas celej pracovnej doby tehotná žena stáť.
Aj prácu v noci upravuje zákonník práce a ak tehotná žena požiada o zmenu pracovnej doby, zamestnávateľ jej musí vyhovieť a preradiť ju na denné zmeny.
Nie všetci zamestnávatelia sú však ústretoví a dodržiavajú zákonník práce. Častokrát možno ani nemajú možnosti preradiť tehotnú ženu na iné, vhodnejšie pracovné miesto. Vie o tom svoje aj Alexandra. „Pracovala som ako krupierka v jednej herni, kde sa fajčilo. Neraz tam boli muži v dosť podnapitom stave a práca zvyčajne vo večerných hodinách, nakoľko majiteľ otváral herňu až o 11.00 hod. Moja pracovná doba tým pádom končila okolo polnoci. Kým som všetko spratala a spravila uzávierku, domov do postele som sa dostala okolo 01.00–02.00 hod nadránom. Keď som majiteľovi oznámila, že som tehotná, povedal mi, že buď to zvládnem alebo nech dám výpoveď, lebo on ma nemá na akú inú prácu preradiť. Vyriešila som to dlhodobou práceneschopnosťou, z ktorej som išla rovno na materskú dovolenku.