Podľa najnovších poznatkov ide o progredujúce zápalové ochorenie. Dlhodobé prehliadanie môže prerásť do závažných štádií s nemenej závažnými následkami.
Samozrejme, pri chronickom žilovom ochorení ani zďaleka nejde o výlučne zapálené lýtka. Kŕčové žily sa môžu nachádzať aj v zákolenných jamkách a v oblasti stehien. Dokonca aj hemoroidy sú chronickým žilovým ochorením a väčšinu rizikových faktorov majú spoločných s kŕčovými žilami. Podľa angiologičky prof. MUDr. Viery Štvrtinovej, CSc., má klinické prejavy chronického žilového ochorenia 60 % populácie. Ďalších 20 % má klinické štádium so skratkou C0s, to znamená že majú subjektívne príznaky ako diskomfort, pocit ťažkých nôh, pálenie, svrbenie, únavu končatín, ale objektívne príznaky žilového ochorenia, ktoré dokáže odhaliť vyšetrenie pohľadom, pohmatom či ultrasonografia, ešte chýbajú.
Nohy bolia každého – a môže to byť aj svalová únava z námahy, ktorá žilovému systému prospieva. Ako teda rozpoznať žilovú bolesť, odlíšiť ju od svalovej, vertebrogénnej (pochádzajúcej z chrbtice)? „Ťažkosti sa zvýrazňujú počas dňa, v sede a v stoji,“ vysvetľuje predsedníčka Slovenskej angiologickej spoločnosti prof. Štvrtinová. „Sú intenzívnejšie v lete alebo po teplom kúpeli, pred menštruáciou, počas tehotenstva či užívania hormonálnej antikoncepcie. Naopak, v ľahu, pri chôdzi a pri vyložených nohách sa zmierňujú,“ dodáva.
Lepkavá biela krvinka
Čo spôsobuje žilovú bolesť už od počiatkov ochorenia? Chronické žilové ochorenie má zápalový charakter. Vo všeobecnosti sa málo vie o tom, že niekde na počiatku je biela krvinka (leukocyt), ktorý sa prestane pohybovať v strede žily, ale prichytí sa na jej stenu, alebo nalepí na žilovú chlopňu a tam vypustí svoj obsah. To aktivuje vlákna s receptormi zodpovednými za bolesť. Deje sa to vlastne pri každom zápale a je to príčinou žilovej bolesti. Dochádza k oslabeniu žilovej steny a jej následnému rozšíreniu.
Samotné okom viditeľné varixy, modravé pokrútené žily, vznikajú až neskôr, keď žilové chlopne nedokážu dokonale uzatvoriť rozšírenú žilu bez potrebného pružného napätia. Ich úlohou je totiž spoločne so svalmi usmerňovať tok krvi smerom k srdcu, proti gravitácii. „Vzniká reflux, obrátený tok, ktorý je základnou známkou zlyhávania prirodzenej cirkulácie v žilách,“ komentuje to cievny chirurg MUDr. František Žernovický. Tento obrátený tok vedie postupne k narastajúcemu pretlaku v žilách (žilová hypertenzia), ktorý sprevádzajú všetky typické príznaky najmä ku koncu dňa – bolesti, opuchy, nočné kŕče. Časom dochádza k farebným zmenám na koži predkolení, vznikajú rôzne pigmentácie a tzv. biela atrofia, čo je už prejav pokročilej fázy žilového ochorenia. Farebné zmeny na predkoleniach sú štádiom C4 chronického žilového ochorenia a pacienti v tomto štádiu majú 60 % riziko, že skončia s otvoreným vredom predkolenia, čo je najobávanejšia komplikácia.
Dôležité zachytiť prvotné štádiá
„Ľudia zvyknú ochorenie žilového systému dlhodobo prehliadať, sami seba presviedčajú, že sprievodné príznaky sú len dôsledkom náročného denného režimu. Ja sama som patrila medzi nich, až kým mi viac-menej náhodne na jednej akcii neurobili ultrasonografické vyšetrenie dolných končatín,“ hovorí praktická lekárka MUDr. Darina Ganajová. „Len pred mesiacom som v ambulancii mala pacientku s otvoreným vredom predkolenia! Úlohou všeobecného lekára by pritom malo byť zachytiť prvotné štádiá chronickej žilovej nedostatočnosti v podobe prehliadky nôh pohľadom, pohmatom, s pomocou pacientom vyplneného dotazníka.“
„Napriek tomu, že príznaky chronického žilového ochorenia sa počas každoročnej akcie Dni zdravých žíl snažíme dostať do povedomia verejnosti, aj počas minuloročnej akcie, keď sme vyšetrili 6 225 ľudí, sa potvrdilo, že 82 % z nich tieto príznaky stále nerozpoznáva. Považujú ich za normálne, bežné alebo ich ignorujú,“ tvrdí prof. Štvrtinová. Pacient v štádiu C2 s výraznejšími vyklenutiami už zmenených žíl na nohách má len 8 % pravdepodobnosť, že sa dostane do štádia vredu. Pavúčikovité žilky, paradoxne to, čo obyčajne najväčšmi prekáža ženám a prichádzajú s tým do ambulancií skôr ako s kozmetickým problémom, má len 19 % pacientov s chronickým žilovým ochorením. Žilový reflux (návrat krvi v smere gravitácie) sa dá zistiť jedine sonograficky a to, že niekto nemá pavúčikovité či viditeľné pokrútené žily, neznamená, že nemá reflux v hlbokom žilovom systéme!
Konzervatívna i chirurgická liečba
Ak sa komplexná liečba začne hneď na začiatku v prvých štádiách chronického žilového ochorenia, možno predísť vzniku závažných poškodení končatín vredmi, trombózou, embóliou. Komplexná liečba znamená úpravu životosprávy, užívanie protizápalových liekov (nie doplnkov výživy, tie nemajú liečebný účinok) a kompresívnu terapiu, čiže používanie kompresívnych podkolienok a pančúch (v závažných štádiách špeciálnych elastických bandáží).
V prípadoch, keď sa zistí opačné prúdenie žilovej krvi (reflux), napríklad po poškodení žilových chlopní zápalom, je potrebná angiochirurgická liečba. Rozhodnúť o nej je v kompetencii angiochirurga. Moderná skleroterapia sa vykonáva pomocou peny – ale pod ultrasonografickou kontrolou, mal by ju robiť len angiológ alebo angiochirurg. Zo šetrných chirurgických riešení sú dnes v popredí endovenózne techniky, kde zohráva úlohu najmä laser. Jednou z nich je rádiofrekvenčná ablácia. Operácia sa vykonáva bez celkovej anestézie, bez rezu, bez stehov a pacient domov odchádza hodinu po výkone. „Výhodou takýchto zákrokov je aj to, že sa odstraňuje len chorá časť žily. Žilu opichneme mezokaínom zriedeným fyziologickým roztokom, odpreparujeme okolité tkanivo od žily a pri aplikácii rádiofrekvencie popálime výlučne žilu. Výkon sa robí z jediného vpichu z oblasti nad kolenom alebo pod ním,“ vysvetľuje MUDr. Žernovický. „Pacient je za desať minút mobilný v zmysle, že sa dokáže postaviť, pohybovať a v priebehu hodiny opúšťa zariadenie.“
Jednotlivé štádiá chronickej žilovej nedostatočnosti |
---|
C0s – subjektívne pocity unavených nôh, pocit pripúchania dolných končatín, nočné kŕče, pálenie, svrbenie, bolesti pozdĺž žíl, ktoré sa zvýrazňujú počas dňa, v sede a v stoji, po pobyte v teplej vode, počas menštruácie, hormonálnej liečby |
C1 – metličkovité kŕčové žily (zhluk rozšírených žiliek s priemerom menej ako 1 mm), ale aj žily s priemerom 1–3 mm (retikulárne žily) |
C2 – výraznejšie vyklenutia už zmenených žíl na nohách, komplikácie ako zápal kŕčových žíl (tzv. varikoflebitída) |
C3 – opuchy nôh (edémy) |
C4 – zmeny na koži predkolenia, ekzém, rôzne pigmentácie, biela atrofia (stenčenie kože) |
C5 – kožné zmeny plus zahojený vred predkolenia |
C6 – otvorený vred predkolenia (85 percent je žilového pôvodu) |