„Niektoré veci, aj keď znejú veľmi banálne, som pochopila až neskôr. Lebo predtým som nevedela, aký zmysel môže mať snívanie. Predstavovala som si seba s privretými očami, ako nad niečim dumám. A bez tohto život nemá mať význam, pýtala som sa,“ hovorí 25-ročná Magdaléna, ktorá až neskôr pochopila tú pridanú hodnotu. „Tú krásu toho, že po čom snívame, ak tomu hlboko veríme, to dostaneme. Ak život začneme brať ako krásnu hru a zapisovať si, čo všetko vysnívané sme už dostali,“ dodáva ďalej.
Hneď, ako dostala prvú „odmenu“, resp. vysnívala si ju a pritiahla do života, jej život dostal úplne iný odtieň. „Neviem, ako to funguje, čo je za tým, že sa to takto deje, no myslím si, že sa už málokto nájde taký, ktorý neverí, že vesmír skutočne takto funguje. Kým prestala robiť v snívaní chyby, lebo aj to je možné a dokonca veľmi časté, prešlo niekoľko rokov. Najviac ju však stále baví to, čo na začiatku. Priťahovať si malé veci. "Myslieť napríklad na červenú ružu, potom si ju vypustiť z hlavu a znova si ju pripomenúť, keď ma ňou niekto zhodou okolností a akoby "náhodou“ obdarí.
„Niektoré sny som vopred zavrhla. Povedala som si: Toto sa mi predsa nemôže prihodiť. Vyzeralo to príliš pekne na to, aby to jedného dňa bola realita,“ spomína Magdaléna. Narážala na sny, ktoré jej len tak preblesli hlavou. Napríklad: Spoznať cudzinca, s ktorým budeme cestovať po svete. „Nevedela som totižto, kde by som ho stretla a ako by sme to realizovali. A do roka a do dňa som stretla Kórejčana, podnikateľa, ktorého najväčšou vášňou bolo práve cestovanie. Boli sme už na zopár dovolenkách a vtedy som pochopila, že toto je v snívaní a v prianí asi to najdôležitejšie. Jednoducho, myslieť na ten cieľ a nie na to, ako sa splní,“ skonštatovala Magdaléna.
