Severania tomu hovoria zimné depresie, my jarná únava. I keď táto diagnóza oficiálne neexistuje, napriek tomu ju takmer každý pozná. Podľa odborníkov je jarná únava u zdravého človeka prirodzenou reakciou na uplynulú zimu a rýchlo doznie. Keď však chladné počasie trvá dlhšie ako do konca apríla či polovice mája a zhoršuje sa, je lepšie vyhľadať lekára. Vyšetrením sa zistí, či ju nespôsobuje napríklad zápal v dutinách po prechodenej zimnej viróze.
Po zime je naše telo unavené, bez energie, pociťujeme nedostatok vitamínov a slnka. „Chladné a krátke zimné dni a málo slnečného žiarenia nepriaznivo vplývali na našu psychickú aktivitu, a tým aj výdaj energie. Mnohí sa cítime vyčerpaní alebo nás ťažia kilá navyše, ktoré sme v zime pribrali. Náš organizmus sa proti zime chránil tým, že "šetril“ energiou a snažil sa ňou zbytočne neplytvať. Mali sme väčšiu chuť na energetickejšie potraviny a nápoje, menej sme sa hýbali," hovorí doktorka Katarína Skybová z Inštitútu redukcie a prevencie nadváhy kompliment. Psychická aktivita podľa nej vyvoláva zvýšenú fyzickú aktivitu a, naopak, ak sme psychicky pasívni, sme utlmení aj fyzicky. „V chladnom prostredí sa spomaľuje metabolizmus aj preto, že sa nám pôsobením chladu zužujú cievy, tkanivá sú menej zásobené kyslíkom a živinami a spotreba energie klesá,“ vysvetľuje.
Rozladený dávkovač rytmu
Podľa psychiatra Radkina Honzáka si telo v zime musí zvyknúť na iný rytmus svetla a tmy a to ho oslabuje. „Dávkovač rytmu, ktorý je v mozgovej epifýze, zrazu ,zblbne‘. Bol adaptovaný na dlhú noc a krátky deň a zrazu nevie, či bude dlhý deň a krátka noc, alebo naopak,“ vysvetlil pre ČTK príčinu problémov Honzák.
Všetky pochody v tele sú rozložené do 24-hodinových rytmov. Ráno má človek v krvi najviac železa, dopoludnia stúpa hladina hormónov, po obede klesne a okolo 16. hodiny zase stúpne. „Dno rytmu je v hodine medzi psom a vlkom, teda medzi druhou a štvrtou hodinou nadránom, hovorí sa tomu tiež čas smrti,“ poznamenáva psychiater. Všetky rytmy v tele sú zladené a pri ich zmene, ktorú navyše podporuje umelý posun času, nastávajú problémy. Podľa Honzáka majú ľudia na jarnú únavu oprávnený nárok, pretože organizmus sa prelaďuje na iný čas vo chvíli, keď je oslabený zimou.
Pomôžu vňate a zelenina
To všetko sa však s príchodom jari zmení. „Predĺženie dňa, viac slnka a teplejšie počasie pôsobí na nás pozitívne. Dodá na nálade, aktivite, máme viac chuti do života. Ak sa chcete čo najskôr dostať do formy a svoj metabolizmus správne naštartovať, zoberte veci do vlastných rúk a aktívne sa začnite starať o zmenu svojej životosprávy. Výsledok sa dostaví maximálne do desať dní,“ vraví doktorka Skybová.
Po zime potrebujeme svojmu telu dodať zdraviu prospešné látky, ktoré nájdeme v rastlinných vňatiach a skorej jarnej zelenine. Dôležité minerálne látky, vitamíny, enzýmy a ďalšie prospešné fytochemikálie, ktoré posilnia organizmus a zvýšia prílev energie nájdete v jarnej cibuľke, póre, špargli, reďkovke, listových šalátoch, pažítke, medveďom cesnaku, žeruche, petržlenovej vňati či mladom špenáte.
Aj podľa profesora Tomáša Zimu z Ústavu lekárskej biochémie a laboratórnej diagnostiky LF UK v Prahe väčšinu problémov je možné preklenúť úpravou životosprávy. Na jedálnom lístku by malo prevládať ovocie a zelenina a mastné jedlá by sa mali na stole objaviť len výnimočne. Dôležitý je pohyb, ktorý zvyšuje odolnosť organizmu, znižuje duševné napätie, posilňuje srdce a zlepšuje dýchanie.
Doktorka Skybová navyše odporúča pri príprave jedla používať kvalitné suroviny a jesť čerstvo pripravenú stravu. „Každý deň majte v jedálničku niekoľko porcií surovej zeleniny a ovocia a jedlo tepelne spracované. Tepelná úprava potravín zvyšuje ich stráviteľnosť a využiteľnosť niektorých živín,“ vysvetľuje. Ako ďalej dodala, jedlo treba pripravovať šetrne, aby sa v čo najvyššej miere zachovala jeho biologická hodnota. „Používajte napríklad blanšírovanie, varenie v pare, varenie vo vode, dusenie. Potraviny tepelne upravujte iba nevyhnutne potrebný čas, jedlo neprevárajte.“ Pocit odľahčenia, čerstvosti, energie a vitality dodá najmä čerstvá zelenina. Chutné zeleninové šaláty z čerstvej zeleniny sú bohatým zdrojom zdraviu prospešných látok, rovnako ako aj správna dávka čerstvého ovocia. V dennom jedálničku by sme mali denne prijať 400 až 500 g zeleniny a 150 až 200 g ovocia.
Podľa profesora Zimu sa ľudia môžu poučiť aj z toho, ako predchádzali jarnej únave naši predkovia. Pripravovali si šaláty a polievky z prvých listov púpavy, žihľavy, žeruchy, potočnice a kvetov sedmokrások. Na prečistenie organizmu pili čaj z brezových listov a obľúbené boli tiež májové bylinné vína a pitné kúry s brezovou šťavou.
Fit aj vďaka pohybu
Stačí na naštartovanie organizmu skutočne len zdravá strava? „Za bežných okolností pestrá a vyvážená strava zabezpečí dennú potrebu odporučených denných dávok vitamínov a minerálnych látok v plnom rozsahu,“ vraví doktorka Skybová. V prípade požiadavky na zvýšený príjem vitamínov a minerálnych látok (športovci, náročná fyzická práca, rekonvalescencia…) alebo pri určitých zdravotných problémoch (osteoporóza, ochorenia srdca, ochorenia čriev a iné) je potrebné príjem mikroživín zvýšiť a prijímať ich vo forme tabliet. V každom prípade je potrebné poradiť sa s lekárom.
„Príjem niektorých vitamínov a minerálnych látok nad odporúčanú normu môže byť totiž príčinou zdravotných problémov rovnako ako aj ich nedostatok,“ varuje lekárka.
Ak sa chcete skutočne cítiť lepšie, nestačí iba zdravšie jesť, ale aj hýbať sa. Snažte sa čo najviac času tráviť na čerstvom vzduchu a aspoň dvakrát do týždňa si choďte zacvičiť. Len tak rozprúdite krv a urýchlite metabolizmus. Pohyb totiž povzbudzuje krvný obeh, zlepší náladu, zatočí so stresom, posilní kardiovaskulárny systém a pomôže vám zbaviť sa kilogramov navyše.