Na prelome 19. a 20. storočia kvitlo na Slovensku sušenie sliviek, jabĺk a hrušiek. Rozšírené bolo na kopaniciach.
Už pred sto rokmi bolo sušené ovocie drahé a vozilo sa do Viedne či na mestské trhy. Alebo sa odkladalo ako pochúťka pre deti.
„Šetrným sušením sa v ovocí uchovávajú všetky cenné látky – cukry, minerály aj obsah kyselín, zásluhou ktorých sušené plody nestrácajú sviežosť,“ vysvetľuje Oleg Paulen, vedúci Katedry ovocinárstva, vinohradníctva a vinárstva SPU v Nitre.
Pravda, aby sušené ovocie bolo plnohodnotné, čerstvé plody treba sušiť šetrným spôsobom. Paulen pripomína, že optimálna teplota je 38 až 40 stupňov Celzia. Pri vyšších teplotách prebehne tzv. karamelizácia. Ovocie sa vlastne znehodnotí a príde o cenné chuťové látky.
Plody pred sušením treba dobre umyť a po rozkrájaní dať ihneď sušiť. Zbytočne dlhý pobyt na vzduchu spôsobuje oxidáciu a mení sa farba ovocia.
Za najlepšie sušené ovocie sa považuje hruška, slivka a jablko. Pri výbere jabĺk a hrušiek treba voliť jesenné odrody pred zimnými. Sú práve zrelé a majú optimálne zloženie kyslín a cukrov.
Kto si chce urobiť chuťový výlet do minulosti, suší staré krajové odrody – renety. Parmenu zlatú alebo niektorú inú zo starých babičkiných odrôd. Sú totiž aromatické a výrazná vôňa pridá sušenému ovociu ešte väčšiu príťažlivosť.
Text: -js- pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK