„Každý rok sa počet novodiagnostikovaných malígnych melanómov zvýši o päť percent. Toto ochorenie má celosvetovo stúpajúci trend,“ upozorňuje dermatoonkologička Desana Borecká z Národného onkologického ústavu v Bratislave.
Situácia je o to vážnejšia, že sa objavuje u čoraz mladších ľudí. „Len v minulom roku sme diagnostikovali 7 nových melanómov u mladých vo veku od 15 do 20 rokov,“ varuje Borecká.
Asi 20 % pacientov s melanómom svojmu ochoreniu podľahne, čo predstavuje až 90 % všetkých úmrtí na rakovinu kože a asi 65 % všetkých úmrtí na kožné choroby všeobecne. Výskyt melanómu každoročne stúpa a počet postihnutých ľudí rastie rýchlejšie ako pri akomkoľvek inom type rakoviny (s výnimkou rakoviny pľúc u žien). „Melanóm je prevažne nádor bielej rasy. Tmavšia pokožka chráni pred škodlivým vplyvom UV žiarenia lepšie, a preto sa melanóm zriedkavejšie vyskytuje u černochov a aziatov, u ktorých sa objavuje asi 0,1 prípadu na 100-tisíc obyvateľov,“ dodala dermatoonkologička. Výskyt u mužov a u žien je približne rovnaký. „U mužov sa melanóm najčastejšie objavuje na trupe, kým u žien bývajú najčastejšie postihnuté končatiny,“ dodala doktorka Borecká.
Pokiaľ ide o vek, najčastejší je jeho výskyt medzi 30 až 40 rokom a potom medzi 55 až 70 rokom života. „Častejšie sa vyskytuje u ľudí z lepších sociálnych skupín, keďže títo častejšie cestujú na dovolenku. Lepšiu prognózu však majú ženy, muži prichádzajú na prvé vyšetrenie neskoro a s prognosticky nepriaznivými melanómami,“ hovorí Borecká.
Asi štvrtina melanómov vzniká z už existujúceho nezhubného materského znamienka, ktoré sa zvrhne na rakovinu, ostatné prípady sa objavujú na zdravej koži. Podľa dermatoonkologičky najčastejšie vzniká na koži, ale môže vzniknúť napríklad aj v oku či na slizniciach. Základnými klinickými diagnostickými kritériami kožného melanómu sú asymetria, nepravidelný okraj, rôznofarebnosť, priemer väčší ako 5 mm a zmeny znamienka v priebehu času.
Pri podozrení na melanóm je vždy prvým a základným krokom liečby chirurgické odstránenie podozrivého znamienka. V počiatočnom štádiu môže byť dostatočnou liečebnou metódou, často je však odhalený príliš neskoro a operačný zákrok nestačí. „Medzi ďalšie doteraz využívané možnosti liečby patrí chemoterapia, imunoterapia a rádioterapia. Tieto formy však preukázali len čiastočnú účinnosť a melanóm je považovaný skôr za typ rakoviny, ktorý ťažko reaguje na liečbu. Imunoterapia nedávno priniesla pokrok vo forme monoklonovej protilátky, ktorá podporuje imunitnú odpoveď na ochorenie, a tak predlžuje prežívanie pacientov vo vysokom štádiu ochorenia,“ približuje klinický onkológ Marián Kakalejčík.
Podľa jeho slov je však už aj na Slovensku dostupná nová, špecifická liečba, ktorá pôsobí na melanómové bunky s poškodeným génom, ktorý môže podporovať ich delenie a rast. Liek s účinnou látkou vemurafenib je zacielený na proteín, ktorý je produktom tzv. génu BRAF s genetickou mutáciou BRAF V600. Gén BRAF hrá v bunkách dôležitú úlohu a keď dôjde k jeho poruche, začne bunke nepretržite vysielať signály na jej rast a delenie. Práve to môže viesť k nekontrolovanému šíreniu rakovinových buniek.
„Mutácia BRAF V600 sa objavuje asi v 50 % všetkých melanómov a je možné odhaliť ju testom. Nový liek dokáže spomaliť rast a rozširovanie rakovinových buniek, oddialiť čas do progresie ochorenia. V štúdiách sa podarilo u polovice pacientov dosiahnuť zmenšenie nádoru a aj keď u nich iná liečba neúčinkovala, na špecifickú liečbu reagovali už po niečo vyše mesiaci užívania. Dokonca u malého percenta pacientov sa po liečbe ich melanóm úplne stratil, i keď to žiaľ neznamená úplné vyliečenie a melanóm sa môže po čase objaviť znovu,“ dodal Kakalejčík.
Text: Dorota Hudecová pre Pravdu
Foto: SHUTTERSTOCK