Zariaďovanie interiéru dnes už nie je len o pohodlí a praktickosti. Domov sa stal našou „vizitkou“. Ukazuje, kto sme, aký máme vkus, štýl a niekedy aj spoločenské postavenie.
„Po štyroch rokoch aktívnej práce na Slovensku vnímam, že pre slovenských klientov je dizajn naozaj otázkou prestíže. Sú ochotní investovať viac do estetického riešenia interiéru – aj za cenu obmedzenia sa v iných oblastiach,“ vysvetľuje Tomáš Barbořík, riaditeľ spoločnosti, ktorá sa špecializuje na prémiové interiérové produkty. „Slovák si našetrí na drahšie riešenie, ak to znamená, že výsledok bude reprezentatívny a bude ho vedieť ukázať,“ dodáva.
Zatiaľ čo Slováci sa zameriavajú na vizuálny dojem, českí zákazníci sú podľa neho pragmatickejší. „Česi chcú rýchle, spoľahlivé a cenovo dostupné riešenie. Volia bývanie radšej skôr, aj keď výsledok nie je úplne podľa ich predstáv,“ opisuje ďalej. Rozdielne preferencie sa odzrkadľujú aj v tom, ako jednotlivé krajiny pristupujú k realizácii projektov.
Na Slovensku častejšie vstupujú do procesu architekti, ktorí klienta sprevádzajú od návrhu až po dokončenie. V Česku sa ľudia naopak viac spoliehajú na vlastné rozhodnutia, odporúčania známych alebo ponuky stavebnín. „Architekti privádzajú náročnejšiu klientelu, ktorá očakáva technickú dokonalosť. Tento typ spolupráce je plynulejší a kvalitnejší,“ dopĺňa Tomáš Barbořík z JAP FUTURE.
Na rozdiely medzi trhmi poukazujú aj konkrétne zákazky. V Brne išlo o rekonštrukciu bytu s cieľom čo najrýchlejšie sa nasťahovať. Klient zvolil základný posuvný systém a všetko bolo hotové do mesiaca. Bratislavský prípad bol presným opakom – klient si dal záležať na každom detaile. V novostavbe trval na dizajnovom schodisku z dubu a ocele, špeciálnych lakovaných povrchoch a sklenenej deliacej stene s grafickým motívom. Výsledok síce trval tri mesiace, ale bol unikátny, výrazný a reprezentatívny.
Rozdielne nastavenie sa odzrkadľuje aj v číslach. Na Slovensku je priemerná investícia do interiéru približne 15 000 eur a až 80 % zákazníkov pochádza z Bratislavy. Väčšina z nich rieši byty. Luxusné domy sú skôr výnimkou. V Česku sú sumy vyššie – vybavenie bytu sa pohybuje okolo 120 000 eur, ale zákazníci aj tu volia účelnosť pred reprezentáciou. „Materiálovo sa trhy zásadne nelíšia, no slovenskí klienti častejšie volia prémiové varianty, čo sa prejavuje aj na cene,“ komentuje odborník.
Spoločnosti, ktoré pôsobia v oblasti interiérového dizajnu, musia prispôsobovať nielen portfólio, ale aj spôsob komunikácie. Český zákazník ocení jednoduchosť a prehľadnosť, katalógové riešenia a jasné cenníky. Slovenský trh si však pýta individualizáciu, príbeh a emóciu. „Musíme byť flexibilní. V jednej krajine ponúkame variant A, v druhej variant B,“ objasňuje Tomáš Barbořík.
Hoci sa čoraz viac hovorí o udržateľnosti, v praxi býva zatienená inými prioritami. Slováci síce oceňujú recyklovateľnosť a ekologické riešenia, no pri rozhodovaní stále zohráva hlavnú rolu vizuálna stránka.
Hranice medzi našimi krajinami sú možno neviditeľné, no v zariaďovaní domova ich cítiť pomerne jasne. Slovenské domácnosti hľadajú reprezentatívnosť, české účelnosť. A hoci každý prístup má svoje dôvody, jedno je isté – bývanie vždy vypovedá niečo o tých, ktorí ho tvoria. Pre firmy pôsobiace v oboch krajinách je preto kľúčové tieto rozdiely poznať a vedieť na ne reagovať. Pretože domov nie je len o priestore, ale najmä o ľuďoch, ktorí v ňom žijú.