Hoci práve v znamení každodenného rituálu sa odohráva naše popíjanie typicky voňavej šálky s kávou či espressom, už roky sa objavujú zaručené rady či odporúčania, ako by sa káva mala piť správne. Podľa coffee ambasádorky značky Nespresso Michaely Illíkovej najdôležitejšie je popíjať kávu tak, ako nám chutí. „Ak má niekto rád kyslejšiu, nech si vyberie kyslejšie odrody kávy. Keď niekomu chutí popíjať ju s mliekom, nech si prileje mlieko podľa potreby. Konzumácia kávy by mala byť o radosti a pôžitku,“ myslí si žena, ktorá denne prichádza do styku s mnohými druhmi kávy a tiež sa roky venuje trendom v oblasti jej príprav a kombinovania – či už s jedlom, alkoholickými, alebo nealkoholickými nápojmi a podobne.
Začína sa to sirupmi, túžba po čistej chuti príde neskôr
Illíková často absolvuje prednášky a degustácie, kde učí účastníkov rozoznávať chute, vône, jednotlivé druhy káv. Uvedomila si pri tom jednu vec – mladá generácia si vlastne tento nápoj veľmi nevychutnáva. „Skupina medzi 15 až 18 rokmi kávu takmer nepije – respektíve nepije ju vôbec čiernu, a keď už teda kávu pije, tak je to trend veľkého téglika, trocha kávy, veľa mlieka, nejaké sirupy, zmrzliny a podobné veci. V zásade kávu ako surovinu na vychutnávanie vôbec nevnímajú,“ opisuje Illíková svoje skúsenosti.
Potreba konzumenta vychutnať si lahodný nápoj sa väčšinou začne prebúdzať a rozvíjať až okolo tridsiatky. „Zväčša prichádza fáza, keď si pochutnávame na káve ako takej. Chceme vnímať jej čistú chuť. A potom sa znovu objaví potreba experimentovať. Skúšajú sa kombinácie kávy s rôznymi destilátmi – rumami, grapami – niekto testuje rád, s akým jedlom pasujú jednotlivé druhy káv. V lete to sú zase osviežujúce a chladené nápoje s jej pridaním,“ opisuje odborníčka.
Zapojte zrak, čuch, chuť…
Hoci opäť zdôrazní, že kávu by sme mali piť tak, ako nám chutí – na otázku o spôsobe, ako si čo najlepšie vychutnať šálku čiernej kávy, má odpoveď. „Ak chcete naozaj čistú chuť, mali by ste si pripraviť filtrovanú kávu alebo kávový nálev. Pri espresse – aj tým, že sa káva trochu viac praží – sa prekrývajú niektoré základné chute,“ hovorí coffee ambasádorka. „Keď sa káva pripraví, mala by sa ohodnotiť očami – to je prvá vec. Potom vezmeme lyžičku, mali by ste si šálku priložiť až k nosu a privoňať si ku káve. Natiahnuť vôňu do nosa aj s pootvorenými ústami,“ pokračuje Illíková. „Lyžičku máte na to, aby ste si na espresse rozhrnuli cremu (teda penu na povrchu), keďže aj tá ešte veľmi často skrýva ďalšie vône, ktoré vám udrú do nosa. Vôňa je veľmi dôležitý vnem, ktorým vnímate, či káva je silno pražená, či je jemná. Až potom nasleduje ochutnávanie – kávu by ste mali vsrknúť do úst – potrebujete zasiahnuť celú dutinu ústnu, všetky chuťové bunky, pováľať na jazyku, rovnako ako pri víne, a prehltnúť,“ nadšene opisuje tento rituál Illíková.
Dôverujte klasike, prekvapte sa Indonéziou
Pre tých konzumentov, ktorí túžia po kvalitnej „čistej“ káve, odporúča riadiť sa jednoduchým vzorcom kvality. „Je to ako pri víne alebo pri rume – sú miesta, kde viete, že sa plodinám na ich výrobu darí najviac. Vo svete kávy sú to predovšetkým africké krajiny, Etiópia má skvelú pôdu pre arabiku, Uganda pre robustu, veľmi populárna je Rwanda a Keňa. Kávy sú veľmi jemné, výrazne aromatické, veľmi príjemnej chuti. Potom máme Južnú Ameriku – Guatemala, Mexiko, Kostarika, peruánske kávy a nastupuje Panama. Neslobodno zabúdať na Kolumbiu a Brazíliu, ktorá je najväčším producentom kávy na svete. A čo sa týka Ázie, veľmi zaujímavá je Indonézia, na niektorých indonézskych ostrovoch nájdete kávy výnimočnej kvality, nielen štandardnú robustu, ale aj výnimočné odrody,“ vymenúva široký diapazón možností Illíková.
Čili či korenie? Postačí robusta
Práve pri spomenutej robuste nezabúda pripomenúť, že jej odsúvanie na druhú koľaj nie je vždy správne. „Robusta je vnímaná ako podradná káva. Ľudia ju nemajú až tak radi a zvyčajne je používaná do lacnejších zmesí – do instantných káv a podobne. Keď však nájdete takzvanú výberovú robustu , ideálne z vyššej nadmorskej výšky, spracovanú tak, že sú z nej vyberané všetky defektné zrná, ktoré robia zlú chuť, môže vás extrémne dobre prekvapiť,“ hovorí.
Robusta sa zvyčajne pridáva do zmesi kávy ako korenie. Aj v zmesi, v ktorej je 99 percent arabiky, je často potrebné trošku dodať chuti ráz, charakter – a vtedy prichádza k slovu robusta. Podľa Illíkovej ju môžeme piť aj samotnú. Konzument sa však musí pripraviť na intenzívnu a často celkom inú chuť, než na akú je zvyknutý. „Keď urobíte zmes stopercentnej robusty, je väčšinou agresívna, nepríjemná a štipľavá. Aj to však závisí od procesu spracovania. Ak je robusta už pri samotnom spracovaní na kávovej farme spracovaná lepšie, ako býva pri tejto odrode zvykom, je možné znížiť jej agresivitu – chuťovo bude stále veľmi plná, hutná, má široké telo, ale veľmi príjemnú arómu. Navyše má omnoho viac kofeínu ako arabika – raz toľko. Takže ak máte pocit, že potrebujete do seba dostať viac kofeínu, môžete to skúsiť práve s robustou,“ uzatvára.