Teraz táto tridsiatnička japonského pôvodu v USA vydáva knihu, ktorá je už bestsellerom v Japonsku aj v Európe. Učí v nej, ako urobiť poriadok a zbaviť sa nepotrebného, píše The New York Times.
V USA dielko vychádza pod titulom Kúzlo upratovania, ktoré vám zmení život: Japonské umenie poriadku a zbavovanie sa vecí (The Life-Changing Magic of Tidying Up: The Japanese Art of Decluttering and Organizin). Kondová v nej priznáva, že sa ako dieťa vkrádala do izieb svojich súrodencov a vyhadzovala ich nepoužívané hračky aj oblečenie a ako organizovala metly v komore a knihy v knižnici.
Z Kondovej je teraz celebrita, o ktorej sa točí televízny film a ktorá poskytuje poradenstvo, ako usporiadať byt. Poradovník má plný na tri mesiace. Teda mala, pretože prestala prijímať nových klientov a zamerala sa na školenia, v ktorých svoje metódy učí ostatných.
S knihou čoby návodom, ako sa vysporiadať so zásuvkami plnými ponožiek, človek rýchlo zabudne na globálne katastrofy typu ebola a začne sa rozprávať so svojimi tričkami. Pretože Kondová radí v zásade toto: Zbavte sa všetkého, čo nevyžaruje radosť, a keď to urobíte, poďakujte tým vyhodeným veciam za ich službu. Ďalšie poučka znie: Nekupujte si žiadne krabice a police, úložného priestoru máte v dome dosť.
Nestačí vraj len otvoriť skriňu a konštatovať, že hrôzu vám naháňa skoro všetko, čo je v nej. „Musíte vziať každú vec do ruky a spýtať sa sám seba: Vyvoláva to radosť?“ radí Kondo, hoci klásť si túto otázku nad trikom alebo džínsami sa zdá nemožné. Ale je to účinnejšie ako staré známe vyraďovacie triky, keď človek uvažuje, či daný kus nevyšiel z módy, či ešte stále sedí alebo či ho človek mal vôbec v poslednom roku na sebe.
A zdá sa, že kritérium radostného vyraďovania je dobré, pretože sa tak ľahko na hromadu dostane všetko, čo svrbí, je nepriedušné, čo na človeku visí alebo robí faldy. Avšak je tu nebezpečenstvo, že sa v tom človek stratí a Kondovej príručku už pod hromadou vecí nikdy nenájde. Po hodinách triedenia mu hlavou víria otázky, čím sa vlastne líši jeden čierny rolák od druhého, na čo si kupoval fialové oblečenie a nakoniec: čo je to vlastne radosť?
Kondová radí každý kus starostlivo zložiť do obdĺžnika a potom zrolovať ako ruličku suši a do uloženia do šuplíka vložiť celé srdce. „Keď vezmeme svoje oblečenie do rúk a úhľadne ho zložíme, odovzdávame mu energiu, ktorá na neho má pozitívny vplyv,“ píše sa v knihe. Kondo k tomu vyučuje aj na Youtube. Podobne aj pri ukladaní vecí na vešiaky je potrebné dodržiavať poriadok. Pracovať zľava doprava, pričom na ľavej strane majú byť tmavé a ťažšie veci. „Šaty sa rovnako ako ľudia cítia lepšie v spoločnosti niekoho veľmi podobného. Keď ich usporadúvame podľa kategórií, je im lepšie,“ stojí v knihe.
Znalec japonskej kultúry a estetiky Leonard Koren hovorí, že tento antropomorfizmus je pre japonskú kultúru typický, ale pre západný svet je zjavením. Úcta, ktorú majú Japonci k veciam, je racionálnou reakciou na geografickú polohu. Skladanie vecí je v japonskom prostredí hlboko zakorenené, je to stratégia, ktorá sa rozvíjala vzhľadom k obmedzenému životnému priestoru.
Neuznávanie duality je podľa Korena výrazom presvedčenia, že všetko je nevyhnutne spojené a v súčinnosti, neživé objekty nevynímajúc. Ak rešpektujeme všetko, čo existuje, potom budeme schopní súcitiť aj s ponožkami v šuflíku.
Je pravdepodobné, že kto sa pustí do organizovania vecí podľa Kondovej, skončí s taškami vecí odnesených do charity, s chladničkou zbavenou od džemov po záruke a vyhodenou hromadou rukavíc, ktoré nejdú do páru. Upokojenie potom prinesie kapitola, v ktorej Kondo opisuje svojho zákazníka, ktorý skladoval 60 použitých zubných kefiek, alebo iného, u ktorého našla 80 ruličiek toaletného papiera. Rekordman bol však klient uchovávajúce 20 000 vatových tampónov.