Janka: Na zázračnú podprsenku spomínam dodnes

Nijaké zlé darčeky som na Vianoce nedostala, veľmi dobre si však spomínam na ten najkrajší, hovorí Janka v ankete Pravdy o najhorších darčekoch pod stromček.

18.12.2013 17:30
Vianoce, darčeky, stromček Foto:
Na najkrajší darček si spomenieme aj po rokoch.
debata

Bola to značková podprsenka. Mala som asi 16 rokov a tento čipkovaný zázrak mi o dve čísla zvýraznil prednosti. Bola som z nej úplne nadšená a opatrujem si rodinnú fotografiu z tých Vianoc. Sú na nej moji rodičia, brat aj sestra a ja – oblečená len v slávnostnej sukni a spomínanej podprsenke. Dodnes mám pri tejto spomienke úsmev na perách. Ďalší darček, ktorý sa mi zapísal do pamäti, je utierka od mojej babičky. Nebolo by na nej nič zvláštne, keby nebola z roku 1984 – a v originálnom balení. Rozbaľovať sa ju vôbec nechystám, beriem ju ako starožitnosť a kuriozitu.

Beata: Ja jemu jazdu na ferrari, on mne žehliacu dosku

Najkatastrofálnejší darček som dostala na Vianoce pred dvoma rokmi. Keďže išlo o moje prvé sviatky s priateľom vôbec, poctivo som sa na ne chystala. Už tri mesiace vopred som rozmýšľala, čo by ho potešilo. Nakoniec vyhrala jazda na ferrari. Čakala som podobnú snahu a fantáziu aj od priateľa, ale dostala som doslova ľadovú sprchu. Pod stromčekom som totiž našla žehliacu dosku! Bola som sklamaná a zdesená zároveň, pretože som dostala ešte aj kuchársku knihu, čo vo mne len umocnilo zlý pocit, či chce mať zo mňa kuchárku a žienku domácu. Vysvetlila som mu, čo považujem za darček a čo za zlý vtip. Samozrejme, nemám nič proti pomocníkom do domácnosti, ale nie ako darček pod vianočným stromčekom. Našťastie sme sa pochopili. Hneď o mesiac som totiž mala aj narodeniny a tentoraz ma šokoval v dobrom zmysle slova. Daroval mi môj vysnívaný strieborný prívesok a náušnice, hoci som mu len náznakom spomenula, kde ho majú a ani som mu ho neukázala. Bola som v šoku, pretože v tom webovom obchode mali stovky vecí, ale zjavne ma počúval, lebo kúpil práve ten môj. Dnes som aj rada, že mi daroval na prvé Vianoce takú hlúposť, aspoň sme si v úvode nášho vzťahu všetko vysvetlili a podobné faux pas sa už odvtedy neopakovalo – aj keď uvidíme, čo ma bude čakať tento rok, koniec koncov „nikdy nehovor nikdy“.

Ivan: Kuchárske náčinie? Ďakujem, radšej nie!

Vtipný darček dostal môj sused. Bolo to pred rokmi, mal vtedy asi desať a na Vianoce dostal jediný veľký a pomerne drahý dar – plastové okno do izbičky. Viem, že vtedy ozaj nešlo o lacnú záležitosť, ale napriek tomu mi ho bolo trochu ľúto. Čo sa týka mojich darov, všimol som si, že všetky priateľky si ma predstavujú ako kuchára. Od bývalej som dostal vafľovač, od súčasnej formu na tortu. Podobné dary akceptujem od ostatných členov rodiny, ale od najbližšej osoby predsa len čakám niečo trochu iné.

Valika: Pri pohľade na škatuľu od kávovaru mi skoro zabehlo

Väčšinu darčekov si objednávam sama, takže nebývam extra sklamaná ani prekvapená. Minulé Vianoce ma však skoro porazilo. Svokra totiž dobre vie, že nemám rada rôzne kuchynské roboty a prístroje, pretože ich nepoužívame a zaberajú nám akurát miesto. Keď som pod stromom uvidela veľkú škatuľu, zmocnila sa ma neistota. A keď som pri odbaľovaní zbadala nápis Dolce Gusto, skoro ma porazilo. Stále som však nemohla uveriť, že by mi toto svokra urobila – myslela som totiž, že vychádzame spolu naozaj dobre. Našťastie som nakoniec vnútri namiesto kávovaru našla knihy, ktoré ma potešili oveľa viac. Som však zvedavá, z koho si vystrelí tento rok.

Veronika: Dobrý darček sa nájde aj pri smetiaku

Najvtipnejšie dary som zväčša dostávala od svojej babky. Bola to veľmi sporovlivá žena, ktorá pred utratením vždy mincu v ruke trikrát obrátila. Najmä na staré kolená začala rozmýšľať, na čom sa dá ušetriť. Tak ju strýko napríklad raz cez obed pristihol, že ide do neďalekej reštaurácie. Čudoval sa, lebo babka rozhodne nepatrila k levom salónov. Ako zistil, personálu sa uľútilo útlej babičky, a tak jej vždy na obed dávali polievku zadarmo. Pritom sme ju pravidelne navštevovali a kadečo jej nosili, babka však mala z takéhoto šetrenia väčšiu radosť. Strýko „dlh“ v reštaurácii bez jej vedomia vyrovnal a dokonca jej polievku aj „predplatil“. Podobne vedela babka ušetriť aj na Vianociach. Najviac si spomínam na rok, keď som dostala košeľu a svetrík, ktoré mohli byť v móde tak pred 15–20 rokmi. Samozrejme som sa tvárila nadšene a babka na vlne spokojnosti prezradila, odkiaľ tieto módne kúsky zobrala – našla ich poskladané pri smetnom koši. „A dokonca boli aj vyprané!“ prezradila nadšene, spokojná sama so sebou, ako šikovne zohnala darčeky, a pritom nikoho nezaťažovala a neminula ani cent.

Vladimír: Obálka od manželky ma nepríjemne zaskočila

Moja manželka máva rôzne zábavné nápady, ale ten spred asi piatich rokov nemôžem zabudnúť. Nechcel som si kúpiť nič na seba, lebo som ozaj nič nepotreboval. Ona s tým asi mala problém a predstavte si – dala mi pod stromček obálku s peniazmi! Mne, svojmu manželovi, s ktorým má už desaťročia spoločnú kasu. Tak ma to aj pobúrilo, veď odkiaľ si osobuje právo vyhradzovať mi na darčeky aj z mojich peňazí? Nuž na toto nemôžem zabudnúť a pripomínam jej to dodnes, aby jej náhodou nenapadlo niečo podobné zopakovať.

Matej: Pod stromčekom som sa cítil ako pako Vianočné darčeky pre priateľku som mal dobre premyslené – kúpil som jej deku, lebo jej u mňa bývala zima, a nabíjačku na telefón, pretože ho mala stále vybitý. Bol som so svojím výberom veľmi spokojný, ale len dovtedy, kým som nevidel množstvo zabalených balíčkov od nej. Kúpila mi sveter, tričko, obraz… jednoducho veľa pekných vecí. Cítil som sa ako debil. Zobral som si síce poučenie do budúcnosti a odvtedy som vždy daroval len osobné darčeky, ale tie prvé Vianoce ma prenasledovali ešte dlho. Vždy pred rozbaľovaním totiž ironicky tipovala, čo asi v balíčku bude – či vysávač, mikrovlnka, alebo kávovar.

Petra: Svokra ma na Vianoce rozplakala

Môj bývalý priateľ bol právnik a musel nosiť každý deň košele. Keďže ja žehlenie neznášam, bola som veľmi rada, že mal zaužívané vždy raz za čas všetky špinavé košele zbaliť a odniesť ich mame, ktorá sa o ne postarala. Čím dlhšie sme však boli spolu, tým častejšie mala potenciálna svokra poznámky v štýle „kedy mu už budeš žehliť ty“. Našťastie som vždy mala dobrú výhovorku, a to že nemám žehličku. Žiaľ, svokra sa rozhodla tento stav zmeniť, a to práve na Vianoce. Znie to možno komicky, ale keď som si ju pod stromčekom rozbalila, rozplakala som sa. Podobne som sa cítila aj o pár mesiacov neskôr, keď som mala narodeniny. V taštičke som totiž našla o štyri čísla väčší sveter – svokra si totiž myslela, že som už tehotná. Samozrejme som nebola, takže som jej musela vysvetliť, že moje väčšie bruško je dôsledkom sladkostí a nie budúceho dediča.

Barbora: Dar na vlastné nebezpečenstvo

Jeden veľký problém s darčekom riešim práve teraz. Keďže nemám rada nakupovanie darčekov v zhone, snažila som sa niečo pre manžela vymyslieť už skôr. Po úpornom rozmýšľaní sa mi v hlave vynorila jeho túžba skočiť s padákom – „no hurá, a je po probléme,“ pomyslela som si a zakúpila spomínaný kurz. Na niečo som však pritom pozabudla. Neprešlo totiž veľa času a vo mne začal hlodať červík pochybností – čo ak sa mu niečo stane, ublíži si alebo… Môj strach sa stále prehlboval. Nebol ešte ani koniec novembra a obavy ma prinútili premýšľať o tom, komu by som prípadne mohla tento darček posunúť. Okrem môjho brata, ktorého mám však tiež veľmi rada, mi však zatiaľ nenapadol nikto. Sama som zvedavá, ako to celé nakoniec dopadne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Vianoce #prekvapenie #stromček #darčeky #spomienka

+ Nie je hanba povedať, že vás niečo bolí, horšie je, že to neriešite.
Nie vždy vám všetko musí vyjsť na prvý raz,...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....